www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Mobilní operátori sú k prepojeniu sietí prístupnejší ako ST

Telekomunikácie pýtajú za otvorenie siete priveľa, konkurencii sa viac oplatí ukončovať hovory cez zahraničie

Od úplného otvorenia telekomunikačného biznisu na Slovensku uplynulo osem mesiacov. Liberalizácia verejnej hlasovej služby, najdôležitejšieho segmentu trhu, však zastala na mŕtvom bode. Slovenské telekomunikácie (ST) sa totiž dosiaľ neprepojili ani s jedným alternatívnym konkurentom.

Noví hlasoví operátori prízvukujú, že rokovania o prepojení s ST sa od februára tohto roka v podstate nepohli z miesta. Generálny riaditeľ PosTelu, a.s., Bratislava Tibor Csernák tvrdí, že dominantný operátor do svojej ponuky len veľmi pomaly zapracúva pripomienky konkurentov. Bližšie informácie však nemôže zverejniť, pretože si ho ST zmluvne zaviazali, aby mlčal.

Tempo rokovaní podľa hovorcu ST Radoslava Bielku určujú práve alternatívni operátori, pričom väčšina z nich s prevádzkovateľom pevnej siete rokuje vo väčších časových odstupoch. "Rokovať sa mohlo začať už od prvého januára 2003. Niektorí však začali v marci, iní až v máji," konštatuje.

Prepojovacie rokovania sa zbrzdili aj preto, že alternatívni operátori vyčkávali na novelu telekomunikačného zákona, ktorú koncom mája schválila Národná rada SR. Subjektom s významným vplyvom na relevantnom trhu, medzi ktoré patria aj ST, táto právna norma ukladala povinnosť do mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti zverejniť referenčnú ponuku na prepojenie sietí. A pokiaľ by konkurencia mala dojem, že ich diskriminuje, mohli by požiadať Telekomunikačný úrad (TÚ) SR, aby stanovil technické a cenové podmienky prepojovacej zmluvy. V súčasnosti môže regulátor do procesu vstúpiť až vtedy, keď sa naňho s už uzavretou dohodou obráti jedna zo zmluvných strán.

K rozšíreniu kompetencií TÚ SR napokon neprišlo. Prezident SR Rudolf Schuster novelu s pripomienkami vrátil do parlamentu, kde sa na jej opätovné schválenie nenazbieralo dostatok hlasov.

Alternatívni operátori môžu teoreticky fungovať aj bez prepojenia s ST, ale ak by k nemu prišlo, mohlo by im to z ekonomického hľadiska pomôcť.

Prepojenie sietí slúži najmä na to, aby sa používatelia pevných liniek ST ku klientom alternatívnych operátorov dovolali priamo, a nie prostredníctvom paralelného pripojenia k sieti ST, ako to funguje v súčasnosti. V prípade prepojenia by za každé volanie z telefónnej stanice dominantného operátora mal alternatívny operátor od ST dostať takzvaný ukončovací poplatok.

Prepojenie sietí rieši i volania zo stanice alternatívneho operátora na telefónnu linku ST. To však alternatívcov až tak nepáli. Hovor do siete ST dokážu prostredníctvom zahraničného partnera priviesť za podstatne lepších podmienok ako v prípade bežných maloobchodných cien fixného operátora. Ak by si však v zmluve o prepojení dohodli prepojovacie poplatky na úrovni 30 až 40 percent retailu (tak ako je to v ČR), mohli by si ešte výrazne polepšiť. Ukončovacie poplatky nie sú v prepojovacej zmluve jediný oriešok. Alternatívnym operátorom sa zdá vysoký aj poplatok za linku, prostredníctvom ktorej sa so sieťou ST prepoja. Vysoký paušál by sa odrazil v cenách služieb.

Prepojenie so sieťou ST považujú alternatívni operátori za nevyhnutnú podmienku na poskytovanie hlasových služieb, s ktorým mali podľa licencie začať do šiestich mesiacov od jej udelenia. V júni táto lehota vypršala desiatim operátorom. Päť z nich požiadalo TÚ SR o odklad a regulátor im povolil, aby hlasové služby rozbehli do konca tohto roka. Ďalší štyria noví hráči - Dial Telecom, a.s., eTel Slovensko, s.r.o., GlobalTel Slovakia, s.r.o. (všetky firmy z Bratislavy), a PosTel - poskytovanie služieb spustili.

I keď len formálne. Pre zákazníkov sa v podstate nič nezmení. Volajú tak ako doteraz. Rozdiel je len v technológii prenosu hlasu. Kým doteraz sa ich hovor do siete ST, na mobil alebo do zahraničia prenášal vo forme dát, po novom bude mať formu klasického telefonátu. Pokiaľ ide o kvalitu hovoru, zákazník nepocíti žiadny rozdiel.

Zákazníci sa však stále nedovolajú ani na inú stanicu domovského operátora alebo iného alternatívneho konkurenta. Nemajú totiž pridelené čísla a ani alternatívni operátori nie sú navzájom prepojení. Dôvodom je, že sa na telefón v alternatívnej sieti nedá dovolať z hlasovej stanice ST. Pritom väčšina hovorov smeruje práve do siete dominantného operátora.

Názory na to, kedy teda možno očakávať prvé dohody o prepojení s ST, sa rôznia. Napríklad Aliatel Slovakia, s.r.o., Bratislava predpokladá, že zmluvu podpíše do konca tohto roka. Naopak MBC, s.r.o., Bratislava napriek začiatočnému pozitívnemu naladeniu počíta s tým, že celý proces zavŕši najskôr v polovici budúceho roka. "Štát neprejavuje reálny záujem na liberalizácii telekomunikačného trhu," myslí si obchodný riaditeľ spoločnosti Marcel Vašš. K tomuto názoru ho vedie opätovné neschválenie novely telekomunikačného zákona a nízka angažovanosť regulátora pri dohadovaní podmienok prepojenia siete ST s konkurenciou.

T. Csernák vidí situáciu ešte nepriaznivejšie a myslí si, že PosTel uzavrie prepojovaciu dohodu s ST najskôr v druhej polovici, prípadne až koncom budúceho roka. "Nie je isté, či zákon o elektronických komunikáciách, ktorý by mal patovú situáciu v rokovaniach vyriešiť, začne platiť už od začiatku budúceho roka," hovorí šéf PosTelu. Podľa neho môže prísť aj k tomu, že operátori si na platnosť zákona počkajú až do mája roku 2004.

Do akej miery nový zákon urýchli a skvalitní prepojovacie rokovania, zatiaľ nemožno posúdiť. Na jednej strane budú ST povinné do dvoch mesiacov po vstupe do platnosti zverejniť podmienky prepojenia. Na druhej strane však už predstavitelia dominantného operátora avizovali, že táto takzvaná referenčná ponuka sa meniť nebude. Podľa R. Bielku sa môže zmeniť iba jej rozsah: "Nový zákon môže vyžadovať podrobnejšiu špecifikáciu technických a cenových podmienok." To znamená, že výsledok prepojovacích rokovaní bude závisieť od regulačných schopností TÚ SR, o ktorých alternatívni operátori nemajú vysokú mienku.

O prepojení s ST na rozdiel od ostatných alternatívnych operátorov zatiaľ nerokuje Slovanet, a.s., Bratislava. Má totiž odlišnú obchodnú stratégiu, konštatuje marketingový riaditeľ Roman Greguš. V prvej polovici tohto roka sa zameral na prepojenie dátových sietí a štart širokopásmového prístupu do internetu prostredníctvom technológie ADSL.

Uzavretie prepojovacej zmluvy s ST predpokladá Slovanet až v priebehu nasledujúceho roka. Stavia pritom na nový zákon o elektronických komunikáciách.

Slovanet musí hlasové služby spustiť k 1. januáru 2004. "O tento termín sme žiadali už pri udeľovaní licencie, pretože sme si uvedomovali prítomnosť legislatívnych prekážok a predvídali zdĺhavosť celého procesu," hovorí R. Greguš. "Investovať do technológií [hlasových služieb], vývoja služieb a odborného personálu má zmysel až v čase, keď bude reálna šanca na uzavretie prepojovacej dohody s ST," dodáva.

Vzhľadom na nárast využívania mobilných hlasových služieb sa nevyhnutnou súčasťou ponuky alternatívnych operátorov stáva aj konkurencieschopná ponuka volaní do mobilných sietí. Mobilní operátori sa na rozdiel od dominantného fixného hráča dostali podstatne ďalej.

Orange Slovensko sa už prepojil so spoločnosťami Dial Telecomom a eTelom Slovensko, pričom v súčasnosti finišuje na zmluve s GTS Slovakia, s.r.o., Bratislava. EuroTel Bratislava síce zatiaľ žiadnemu z alternatívnych operátorov svoju sieť neotvoril, no podľa riaditeľa pre vonkajšie vzťahy Juraja Drobu rokuje s väčšinou členov Asociácie telekomunikačných operátorov.

Aliatel Slovakia predpokladá, že budúci rok odštartuje už s priamym prepojením s oboma mobilnými operátormi. Slovanet, ktorý po spustení hlasových služieb o takomto kroku uvažuje, zatiaľ priamy prístup k zákazníkom mobilných operátorov nepovažuje za nevyhnutný. "Neočakávame, že nám priame prepojenie prinesie výrazné zníženie cien hovorov oproti súčasnosti," hovorí R. Greguš.

Konkurenčná MBC s tým má reálne skúsenosti. Podľa M. Vašša pre malého operátora, akým je MBC, nie je prepojenie za podmienok, ktoré mobilní operátori ponúkajú, rentabilné. "Najprv musíme generovať dostatočný objem prevádzky z pevných liniek. Bez prepojenia so ST je to však pre nás nedosiahnuteľné," vysvetľuje. Spolu s T. Csernákom si myslí, že navrhované poplatky za ukončovanie hovorov v mobilných sieťach sú privysoké. "Veľkoobchodné ceny sú podstatne vyššie ako hovorné, ktoré môžu získať firemní zákazníci alebo používatelia vysokých paušálov," vysvetľuje M. Vašš.

Podľa riaditeľa Orangeu pre stratégiu a regulačné vzťahy Ivana Martáka sú nízke ceny pre biznis sféru výsledkom atraktívnosti veľkých firemných klientov pre operátorov. "Naše zákaznícke ceny pre tento segment nie sú regulované a silný konkurenčný boj ich stiahol až na súčasnú úroveň," hovorí. Poplatky Orangeu za ukončovanie hovorov v sieti podľa neho kopírujú trend vo vyspelých európskych, ako aj okolitých krajinách. Ich výšku však odmietol prezradiť s tým, že ide o obchodné tajomstvo. "Sme ochotní ich zverejniť hneď po tom, ako ST zverejnia svoje prepojovacie ceny," dodáva.

Zdá sa však, že operátori, s ktorými sa už Orange prepojil, sú spokojní. Ani jeden z nich sa totiž zatiaľ na TÚ SR neobrátil so žiadosťou o reguláciu prepojovacích poplatkov. Orange podobne ako EuroTel je totiž subjektom s významným podielom na trhu, a preto sa musí prepájať za nákladové ceny.

Alternatívni operátori aj napriek absencii priameho prepojenia s EuroTelom a Orangeom hovory do ich sietí ponúkajú. Využívajú pritom služby zahraničných operátorov, ktorí ich v týchto sieťach následne ukončujú za nižšie poplatky ako v prípade priameho prepojenia. "Táto situácia nie je ideálna a priali by sme všetkým alternatívnym operátorom priaznivejšie podnikateľské prostredie, ktoré by ich motivovalo na väčšie investície do telekomunikačnej infraštruktúry na Slovensku," uzatvára I. Marták.