www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Škoda, že Slovenské telekomunikácie nie sú členom našej asociácie

Predseda ATO si myslí, že zákon nesmie hráčov na trhu posudzovať podľa toho, či vlastnia infraštruktúru

Minulý týždeň sa v parlamente nenašiel dostatok hlasov na opätovné schválenie prezidentom vrátenej novely zákona o telekomunikáciách. Tá istá situácia nastala aj vlani. Ako si to vysvetľujete?

Súvisí to so spôsobom privatizácie Slovenských telekomunikácií (ST). Majoritný balík už síce vlastní zahraničný investor, ale zvyšok stále patrí štátu - presnejšie 34 percent drží Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a 15 percent Fond národného majetku. Ministerstvo dopravy sa tak nachádza v schizofrenickej situácii. Ako akcionár sa musí starať o prosperitu dominantného operátora, no podľa zákona zabezpečuje aj plnenie štátnej telekomunikačnej politiky, ktorej cieľom má byť práve vytváranie konkurenčného prostredia. Ako však môže štát vytvárať konkurenčné prostredie pre ST, keď je ich takmer polovičným akcionárom? Predpokladám teda, že akcionárske tlaky prevážili tie štátotvorné.

Riešením by zrejme bolo predať minoritný balík akcií ST. Na to však v súčasnosti nie je najvhodnejšie obdobie...

Už v čase, keď štát predával majoritu, začal ísť telekomunikačný biznis dolu vodou. Uznávam preto, že predať zvyšok akcií v súčasnej situácii je ťažké. Aj tak si však myslím, že sa o to treba aspoň pokúsiť. Veď výška dividend, ktorú štát z ST dostáva, napríklad za vlaňajšok to bude 50 miliónov korún, je v porovnaní s miliardovými požiadavkami rezortov zanedbateľná suma.

Novelu telekomunikačného zákona podporovala aj Európska komisia, komisár pre informačnú spoločnosť Erkki Liikanen o nej dokonca rokoval s ministrom dopravy Pavlom Prokopovičom. Aká reakcia na neschválenie novely podľa vás príde z európskych štruktúr?

Veľmi tvrdá. Komisár E. Liikanen, ako aj vyslanec komisie na Slovensku Eric van den Linden i šéf medzinárodných vzťahov direktoriátu pre informačnú spoločnosť Paul Verhoef to už avizovali. Neschválenie novely určite prinesie iný pohľad únie na Slovensko ako v prípade, keby novela prešla.

Novelu telekomunikačného zákona pripravila Asociácia telekomunikačných operátorov (ATO) v spolupráci s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Ako si vysvetľujete, že rezort si na poslednú rozmyslel podporu vlastného návrhu?

Ministerstvo tvrdí, že je to zbytočné trieštenie síl, pretože už sa pripravuje nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorý bude platný od prvého januára budúceho roka. Tvrdí, že sa neoplatí schvaľovať novelu, ktorá by mala byť platná šesť mesiacov.

Nebol problém skôr v záväzkoch Slovenska vyplývajúcich z privatizačnej zmluvy ST?

Súhlasím. V zmluve, ktorú štát označil ako tajnú, sa predávajúci zaväzuje, že Slovensko neprijme žiadnu právnu normu, ktorá by na biznis kupujúceho mala podstatne nepriaznivý účinok definovaný nákladmi alebo stratou výnosov vo výške presahujúcej desať miliónov eur. A prijatie novely takto charakterizovať možno.

TREND sa vlani na túto časť zmluvy pýtal vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Ten argumentoval, že príslušné ustanovenia mali len prechodný charakter od podpisu do nadobudnutia platnosti zmluvy.

Ja som tú zmluvu čítal niekoľkokrát a nemám ten pocit. Okrem toho je v zmluve niekoľko záležitostí v rozpore s platnou legislatívou.

V zmysle zákona o telekomunikáciách si môže používateľ od prvého januára tohto roku vybrať na uskutočnenie telefónneho hovoru iného operátora - a to buď formou výberu operátora, alebo výberu operátora s prednastavením. Kým v prvom prípade to urobí vložením prefixu príslušného operátora pred volaným telefónnym číslom, v druhom sa linka v ústredni prestaví tak, aby sa z nej dalo telefonovať len cez toho iného operátora.

V privatizačnej zmluve je však napísané, že ST, respektíve Deutsche Telekom zabezpečia, aby sa úplná digitalizácia siete - čo je základnou podmienkou výberu operátora s prednastavením - skončila do konca roku 2004. Chceli sme, aby služba bola dostupná aspoň na digitalizovanej časti siete. ST to odmietli, tvrdia: buď budú službu poskytovať na celej sieti, alebo vôbec.

To je pravda. No výber operátora s prednastavením sa v krajinách, kde služba funguje, využíva oveľa viac. Zadávanie predvoľby môže používateľov odradiť.

Myslíte si, že mín, ktoré blokujú liberalizáciu a vyplývajú z dohôd medzi Deutsche Telekomom a slovenskou vládou, je viac?

Áno. Ako vyplýva z licencie ST, ktorá je tiež tajná, dominantný operátor mal do konca septembra uplynulého roka Telekomunikačnému úradu (TÚ) SR predložiť účtovný systém, ktorý vylučuje krížové financovanie služieb. V licencii sa ďalej uvádza, že regulátor musí do troch mesiacov tento systém buď prijať, alebo neprijať. A že ak ho neprijme, budú obe strany pracovať na systéme, ktorý bude vhodný a prijatý. Lenže už nie je stanovený žiadny termín, kedy má byť takýto systém na svete. A teraz sa pozrite na to, čo sa stalo. ST predložili účtovný systém, pričom nikto okrem nich a TÚ SR nevie aký. Úrad následne počkal tri mesiace, potom vyhlásil, že systém nie je dobrý, a tým sa vec skončila.

Licencia ďalej ST umožňuje balíčkovanie produktov len v prípade, že jednotlivé produkty poskytuje aj samostatne. No telekomunikácie tento príkaz vehementne porušujú. Napríklad linku pre širokopásmový internet ADSL vám aktivujú len v prípade, že používate volací program ST Štandard. Ak používate iný, napríklad ST Mini, máte smolu, nedá sa. To isté už ST avizovali pri službe voľba operátora. Aj keď licencia im to zakazuje.

Od 1. januára tohto roka je Slovensku v zmysle platnej legislatívy liberalizovaný telekomunikačný trh. Chýba však konkurenčné prostredie, pretože hlasové služby v pevnej telefónnej sieti poskytujú stále len Slovenské telekomunikácie. Ostatní operátori, aj keď majú licenciu TÚ SR, tieto služby neposkytujú, pretože s ST rokujú o prepojení sietí. Rokovania sa naťahujú, na svete ešte nie je ani jedna prepojovacia zmluva.

Do týchto rokovaní musí vstúpiť regulátor - buď z vlastného podnetu, alebo na návrh zmluvných strán. Je to bežné vo všetkých ekonomicky vyspelých krajinách. Regulátor môže stanoviť cenu prepojenia, môže povedať, že niektoré podmienky prepojenia sú diskriminačné a že sa nemôžu v konečnej zmluve vyskytnúť.

V zmysle platného zákona o telekomunikáciách musia najprv dvaja partneri podpísať zmluvu, ktorej znenie musia poskytnúť TÚ SR. Ak podpíšete nejakú zmluvu, tak sa predpokladá, že s ňou súhlasíte. A potom nezačnete tvrdiť, že je diskriminačná. Lenže až po podpise zmluvy môže TÚ SR zasiahnuť, vyhlásiť, že zmluva nie je z hľadiska tvorby konkurenčného prostredia v poriadku. Je to postavené na hlavu. Novela mala túto nelogickosť odstrániť.

Čo môže Telekomunikačný úrad SR v prospech liberalizácie urobiť podľa súčasnej legislatívy?

Môže sa minimálne pripraviť na to, že bude môcť regulovať trh a operátorov s významným trhovým podielom. Už v súčasnosti môže nepriamo zasiahnuť do rokovaní operátorov o prepojení, môže stanoviť maximálnu cenu prepojenia, ktorú by operátori museli akceptovať.

Maximálne ceny treba určiť na základe reálnych nákladov, ktoré na prepojenie vplývajú. Existujú na to rôzne modely, v Európskej únii sa najviac používa metóda prírastkových nákladov LRIC (Long Run Incremental Cost). Telekomunikačnému úradu model na stanovenie maximálnych cien chýba. Naša asociácia mu už niekoľkokrát ponúkla, že LRIC veľmi rýchlo získa od partnerskej organizácie v ČR. Samozrejme, za úhradu. Podľa nášho názoru je pre nás použiteľný, pretože česká realita nie je od tej slovenskej veľmi vzdialená.

Vysvitlo, že TÚ SR nemá peniaze. A to je ďalší problém slovenského telekomunikačného trhu. Hoci má úrad byť nezávislým regulátorom, po finančnej stránke je len jednou z mnohých rozpočtových kapitol ministerstva dopravy. To znamená, že všetko, čo zinkasuje, musí odviesť do štátneho rozpočtu. Pri príprave zákona o elektronických komunikáciách sa navrhuje, aby si úrad mohol časť týchto prostriedkov ponechať, veď napríklad licenčné poplatky sú definované ako náklady na zabezpečenie licencií zo strany TÚ SR.

Koncom roka sa ATO na pôde Národnej rady SR pokúsila iniciovať odvolanie predsedu TÚ SR. Neúspešne. Malo to vôbec nejaký efekt, odhliadnuc od toho, že to poškodilo vaše vzájomné vzťahy?

Samozrejme, že je naším prvoradým záujmom, aby sme mali dobré vzťahy s regulátorom. No asociácia pol druha roka ponúkala úradu pomoc, a keď za tento čas neprišla žiadna reakcia, tento krok, pokus o nápravu prostredníctvom zásahu parlamentu, musel prísť. Ale aspoň trochu sa veci začali hýbať. Telekomunikačný úrad dnes už vie, že sme tu a že s nami musí počítať.

Okrem posilnenia kompetencií TÚ SR išlo v novele aj o uvoľnenie miestnych vedení.

Prístupové siete, teda linky od ústrední ku koncovým účastníkom, majú v súčasnosti vybudované len ST. Budovali ich roky, mali totiž monopol na verejné telekomunikačné služieb, takže nikto iný ich poskytovať nemohol. Keďže budovanie miestnych vedení je veľmi nákladné, vzhľadom na snahu vytvoriť konkurenčné prostredie vznikla myšlienka, že bývalý monopolný prevádzkovateľ môže linky, ktoré nevyužíva, prenajať konkurentom.

ST predsa môžu tvrdiť, že všetky linky využívajú, a preto ich neprenajmú.

Slovenské telekomunikácie určite nevyužívajú všetky linky. Veď počet ich aktívnych zákazníkov klesá.

Je zavedenie povinnosti prenajímať miestne vedenia voči operátorovi korektné?

Možno keby bola konkurencia od začiatku rozvoja telekomunikácií, bolo by to dnes v úplne inej polohe.

Uvoľnenie miestnych vedení sa mnohokrát posudzuje tak, že operátorovi berieme to, čo si sám vybudoval. No to nie je pravda, ide predsa len o prenájom. Aj keď povinný. Predmetom uvoľnenia sú len metalické vedenia, nie moderné optické trasy alebo akékoľvek iné zariadenia.

Európska komisia považuje uvoľnenie miestnych vedení pri tvorbe konkurenčného prostredia za také kľúčové, že k nemu vydala nariadenie, ktoré je povinné pre všetky členské štáty únie. Všetky ostatné záležitosti týkajúce sa telekomunikácií - prepojenie sietí, univerzálnu službu, ochranu údajov - rieši iba smernicami.

Takže povinnosť prenajímať miestne vedenia dostanú ST po vstupe do Európskej únie tak či tak...

Áno. Ale v novele išlo o to, aby sme zbytočne nestrácali čas. Aby všetky nevyhnutné procesy boli k vstupu Slovenska do únie naštartované.

Novela mala tiež zakotviť povinnosť ST zverejniť referenčnú prepojovaciu ponuku. Ako by to mohlo byť na prospech veci? Veď operátori, ktorí s ST rokujú, predsa ponuku dostanú...

Vďaka tomu, že je ponuka tajná, sa stratili dva mesiace dohadovaním podmienok zmluvy o mlčanlivosti. Keby ponuka bola verejná, mohla by byť otvorená diskusia aj s TÚ SR aj medzi operátormi. Celý proces by sa urýchlil a uľahčil. Dnes operátori nesmú o prepojovacích rokovaniach vôbec hovoriť, a ak túto dohodu s ST porušia, hrozia im dosť vysoké penále.

Vráťme sa ešte k dôvodom, prečo novela neprešla. Ako hodnotíte argument prezidenta republiky, že štát by nemal znášať náklady na zabezpečenie odpočúvania?

Povinnosť zabezpečiť odpočúvanie chápeme ako akési extra zdanenie. Mimochodom, aj pred rokom 1989 sa odpočúvanie financovalo z úplne iného balíka peňazí ako toho, čo bol určený pre vtedajšie ministerstvo spojov.

Vychádzame z toho, kto chce odpočúvať. Operátor určite nie - podľa zákona ani nemôže. Ak chce odpočúvať štát, nech si to zaplatí. Odpočúvanie je služba, ktorú operátor môže poskytovať, no štát musí za každý odpočúvaný hovor zaplatiť. Napríklad vo Veľkej Británii tento model funguje vyše desať rokov.

Veľkých operátorov by financovanie odpočúvania nemalo dostať do ťažkostí, nemyslíte?

Viete, každý má problém s peniazmi, ktoré musí vydať navyše. No a menších operátorov, ktorí si ledva kúpia ústredňu, môže nákup ešte drahšieho zariadenia zlikvidovať. Predstavte si, že operátor bude mať sto účastníkov, z ktorých ani jedného nebudú kompetentné orgány dvadsať rokov odpočúvať.

Prečo sa potom vôbec do novely dostal prechod povinnosti zabezpečiť odpočúvanie na štát?

Nebola to iniciatíva ATO. Keď sme novelu s rezortom dopravy pripravovali, chceli sme ju spraviť čo najpriechodnejšiu. A odpočúvanie sme odtiaľ vyhodili. No napokon sa tam ako pozmeňovací návrh poslancov dostalo.

Poďme k liberalizácii trhu. ST tvrdia, že liberalizácia prinesie výhody len bonitnej biznis klientele a že pre rezidenčných vlastníkov telefónnej linky sa nič nezmení. Súhlasíte?

Ide o biznis. Samozrejme, operátori budú mať záujem najmä o bonitných klientov. Ale proces liberalizácie sa odzrkadlí aj na prístupe k rezidenčným zákazníkom.

Napríklad v Českej republike v súčasnosti 80 percent používateľov širokopásmového internetu ADSL tvoria rezidenční zákazníci, zvyšných 20 percent sú organizácie. Na Slovensku sa ADSL bytovým zákazníkom neoplatí, lebo ceny sú príliš vysoké. Čoskoro sa ukáže, že s nimi treba niečo urobiť. Pokiaľ pôjdu dolu, ADSL sa stane zaujímavé aj pre rezidenčných klientov. To je priamy vplyv liberalizácie.

Keby ste boli na mieste prezidenta ST, aký názor by ste mali na liberalizáciu? Myslíte si, že aj Slovenským telekomunikáciám niečo prinesie?

Vplyv liberalizácie na Slovensku celkom legitímne degradujeme na to, že by mali klesnúť ceny. A o ničom inom sa nebavíme. Lenže liberalizácia nie je len o cenách. Ktoré parametre majú vplyv na to, že zákazník ostane u daného operátora? Nie je to vždy cena. Liberalizácia by mala v prvom rade priniesť sortiment a kvalitu poskytovaných služieb. Každá firma, a to platí aj o ST, musí reagovať na tlak konkurencie. To znamená, že aj dominantný operátor musí byť aktívnejší, aby nestratil.

Chcem však povedať, že ja prezidentovi ST nič nevyčítam. Každý, kto by bol na jeho poste, by robil to isté. Ja vyčítam legislatíve, že nie je upravená tak, aby sa niektoré veci robiť nedali.

Po novele telekomunikačného zákona sa hlavnou agendou ATO stal nový zákon o elektronických komunikáciách. Podieľa sa asociácia na jeho príprave?

Priamo na príprave sa nepodieľame, pretože to je úloha predkladateľa, teda ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ceníme si však, že sme sa mohli k návrhu vyjadriť už v rámci vnútrorezortného pripomienkového konania.

V dobrej vôli a podľa najlepšieho svedomia a vedomia sme vypracovali šestnásť strán pripomienok. Niektoré z nich ministerstvo do návrhu zapracovalo, niektoré nie. V rámci ďalšieho legislatívneho procesu sa však ešte môže veľa vecí zmeniť. Uvidíme, ako bude vyzerať konečný text.

ST napríklad vyžadovali, aby sa do textu zákona zakotvilo, že o prepojenie môže požiadať len ten operátor, ktorý má vlastnú infraštruktúru. My s tým nesúhlasíme, podľa nášho názoru nie je dôležité, či operátor vlastní infraštruktúru, dôležité je, že ju má k dispozícii, napríklad formou prenájmu.

Myslíte si, že nový zákon vstúpi do platnosti navrhovaného prvého januára nasledujúceho roka?

Nepochybujem o tom, že ministerstvo dopravy do konca septembra predloží návrh zákona na rokovanie vlády. No aj keď ho vláda schváli, musí ešte prejsť najmenej dvoma schôdzami Národnej rady SR. Keďže ide o veľmi zložitú a rozpornú problematiku, tvrdiť, že zákon vstúpi do platnosti prvého januára, je prinajmenšom odvážne.

ATO sa profiluje ako profesijné združenie telekomunikačného biznisu. Nie všetci veľkí hráči, nehovoriac o tých menších, však sú členmi vašej organizácie. Prečo?

Myslím si, že pokiaľ chceme činnosť asociácie vykonávať na profesionálnej úrovni, treba mať kmeňových ľudí na plný úväzok, ktorých treba zaplatiť. Neviem si predstaviť, že by sme fungovali popri inom zamestnaní. Pokiaľ sa to nerobí naplno, nech sa to nerobí vôbec.

Členmi ATO, i keď len pridruženými, sú aj organizácie, ktoré nemajú operátorské ambície...

Sú to existujúci alebo potenciálni dodávatelia produktov a služieb pre operátorov. Byť pri zdroji informácií je pre nich výhodné. Navyše môžu ovplyvňovať názor tohto spolku vo svoj prospech.

Čo si myslíte o myšlienke niektorých operátorov, aby sa ATO zlúčila s Asociáciou poskytovateľov internetu (API)?

Takéto zlúčenie by sme privítali, vznikla by organizácia s väčšou silou, lepším odborným zázemím. Smerovania a ciele ATO a API podľa mňa sú aj vzhľadom na konvergenciu telekomunikačných a počítačových technológií a služieb veľmi blízke. Z ôsmich členov API je päť členom ATO.

Slovenské telekomunikácie sa podieľali na kreovaní ATO, ale dodnes nie sú jej členom. Prečo?

V ATO platí zásada, že tak ako sú členské príspevky rovnaké pre každého, tak má aj každý člen rovnaké práva. Lenže ST chceli viac, chceli právo veta. No to sme im dovoliť nemohli. A tak sme sa nedohodli. Treba však povedať, že zmyslom ATO nie je bojovať proti Slovenským telekomunikáciám, ale snažiť sa o vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia. Pomohlo by nám, keby ST boli členom asociácie, pretože mnohé veci by sa riešili jednoduchšie a rýchlejšie. Vydiskutovali by sme si ich na pôde asociácie a nemuseli by sme sa dohadovať cez médiá.