www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Operátori sa myšlienky uvoľnenia miestnych vedení nevzdali

Konkurencia Slovenských telekomunikácií bude poskytovať lacnejšie služby iba biznis klientom

Už druhý rok zvádzajú alternatívni operátori so Slovenskými telekomunikáciami (ST), a.s., Bratislava nerovný boj o uvoľnenie miestnych vedení. Ich snaženie by malo korunovať úspechom prijatie novely zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách. Otázka uvoľnenia miestnych vedení je z hľadiska ich vlastníkov, obvykle bývalých štátnych monopolov, mimoriadne citlivá, a preto sa väčšina týchto firiem takémuto kroku zubami-nechtami bráni. Z hľadiska prístupu ku klientovi ide totiž o rozhodujúcu časť infraštruktúry. Sú to linky, ktoré sa začínajú v zariadení operátora a končia u zákazníka v priestoroch firmy alebo v domácnosti. Štátne monopoly historicky poskytovali hlasové služby bežným zákazníkom, a preto museli spojenie s koncovými zákazníkmi vybudovať. Pre ostatných operátorov, ktorí na trh prišli neskôr, to bolo ekonomicky neefektívne. Prístupovú časť siete si prenajímali od bývalých štátnych telekomunikačných firiem. Tie si však za ne účtovali vysoké poplatky, čím ostatným operátorom sťažovali možnosť konkurencie. Európska komisia preto upravila regulačný rámec a direktívne bývalým monopolom nariadila, aby miestne vedenia uvoľnili. Od začiatku roku 2001 musia európski operátori prenajímať prístupovú časť siete za ekonomické ceny konkurencii, ktorá na nich môže ponúkať kompletné portfólio telekomunikačných služieb. Obvykle ide o telefónnu službu a širokopásmové pripojenie do internetu na báze technológie DSL. Podľa podpredsedu Asociácie poskytovateľov internetu (API) Mariána Ďurkoviča EÚ pochopila, že uvoľnenie miestnych vedení znamená efektívnejšie využívanie prístupovej infraštruktúry jej vlastníka. "Je nemysliteľné, aby si každý poskytovateľ telekomunikačných služieb musel budovať vlastnú infraštruktúru. Predstavte si, že by si každý autodopravca musel postaviť vlastnú cestu," prirovnáva M. Ďurkovič. Európski operátori však v súčasnosti využívajú uvoľnené miestne vedenia len minimálne. Používajú ich predovšetkým na poskytovanie služieb pre bonitných biznis klientov.

Na Slovensku platný zákon o telekomunikáciách s uvoľnením prístupu ku koncovým zákazníkom vôbec nepočíta. Rieši ho až pripravovaný zákon o elektronických komunikáciách, ktorý by mal začať platiť od začiatku budúceho roka. Napriek tomu sa konkurenti ST snažili o uvoľnenie prístupu ku klientovi už skôr - k prvému januáru 2001, teda k termínu liberalizácie telekomunikačného sektora. ST argumentovali, že vo väčšine krajín prišlo k uvoľneniu miestnych vedení až niekoľko rokov po úplnej liberalizácii trhu. Avšak v Nemecku, odkiaľ prišiel aj väčšinový vlastník ST, sa to stalo naraz, v januári1998. Aktivity alternatívnych operátorov vlani v marci vyústili do návrhu novely telekomunikačného zákona. Na jeho tvorbe sa okrem API podieľala aj Asociácia telekomunikačných operátorov. Podľa návrhu sa miestne vedenia mali uvoľniť v polovici uplynulého roka. Parlament novelizáciu zákona síce najprv odsúhlasil, no prezident Rudolf Schuster právnu úpravu v novej podobe nepodpísal a vrátil ju späť do Národnej rady SR. Na opätovné schválenie návrhu zákona v parlamente napokon chýbali štyri hlasy.

Tento rok sa situácia opakuje. V marci skupina poslancov novelu opäť predložila na rokovanie. Ak ju parlament na májovej schôdzi schváli, do platnosti by mala vstúpiť začiatkom júna. Podľa novelizovaného telekomunikačného zákona by ST museli do mesiaca vyjsť s referenčnou ponukou na uvoľnené miestne vedenia. Návrh musí obsahovať ekonomické ceny, za ktoré by ST prístup ku koncovým zákazníkom, ako aj jeho technické špecifikácie prenajali. Inak bude dominantnému operátorovi hroziť pokuta až 50 miliónov korún. ST kritizujú najmä termín predloženia ponuky - zdá sa im príliš krátky. "Po vstupe zákona do platnosti miestne vedenia na Slovensku síce formálne uvoľnené budú, no konkurencia ich reálne nebude môcť využívať a my budeme od regulátora dostávať pokuty," tvrdí viceprezident spoločnosti pre komunikáciu Ján Kondáš. Napríklad vo Francúzsku uplynulo od vydania vyhlášky, ktorá uvoľnenie miestnych vedení nariaďovala, do publikovania referenčnej ponuky desať mesiacov, v Nemecku takmer dva roky. Myslí si, že by bolo lepšie počkať do 1. januára 2004, keď začne platiť zákon o elektronických komunikáciách, ktorý s ULL tiež počíta, prípadne až do 1. mája, teda do termínu vstupu Slovenska do EÚ. "Dovtedy stihneme pripraviť kvalitnú referenčnú ponuku na uvoľnené vedenia," dodáva. Platná legislatíva v súčasnosti ST nenariaďuje, aby sa na uvoľnenie miestnych vedení pripravovali. Náklady na ich prevádzkovanie však už poznať musia. Od začiatku roka totiž musia viesť oddelené účtovníctvo. Vzhľadom na prebiehajúci schvaľovací proces novely telekomunikačného zákona už mohli začať pracovať aj na definovaní technických podmienok poskytovania služby.

V povedomí verejnosti sa uvoľnenie miestnych vedení spája so zlacnením cien internetu pre bežných používateľov, a teda aj s jeho rozšírením. Prezident ST Miroslav Majoroš je presvedčený, že opak je pravda. Konkurencia dominantného operátora sa netají, že uvoľnenú prístupovú sieť chce využívať hlavne na poskytovanie služieb biznis klientom. Rozšíreniu internetu by skôr podľa M. Majoroša pomohli napríklad vládne podporné programy zvyšujúce penetráciu počítačov. Operátori chcú na uvoľnených miestnych vedeniach poskytovať hlasové aj dátové služby, a preto sa ST musia ešte pred ich sprístupnením dostať na úroveň ekonomických cien. Znamená to úplne rebalansovať poplatky za telefónne prípojky, čo by podľa M. Majoroša znamenalo takmer zdvojnásobenie súčasného mesačného paušálu. Podľa dohody s Telekomunikačným úradom SR by sa ST mali na úroveň ekonomických cien dostať postupným zvyšovaním taríf až v roku 2005. "Ak by sa uvoľnili miestne vedenia, museli by sme na ekonomické ceny prejsť okamžite," hovorí M. Majoroš. Rýchle dorovnanie poplatkov za hlasové stanice by však podľa prezidenta telekomunikácií znamenalo pre bežných klientov cenový šok a pre mnohých z nich by sa telefón stal nedosiahnuteľným luxusom. Biznis klientov, na ktorých sa konkurenční operátori zameriavajú, výška mesačného paušálu netrápi, skôr ich zaujíma cena hovorného, ktorá by tak klesla. Podľa M. Ďurkoviča veľmi záleží na tom, čo všetko si ST do nákladov započítajú. Myslí si, že firma by mala hľadať vnútorné rezervy. Oháňa sa síce európskymi cenami za telefónnu prípojku, no napríklad ani jej zamestnanci európske platy v súčasnosti nedostávajú.