www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Slovensko má telekomunikačný trh plný paradoxov

V porovnaní s inými krajinami sveta je sektor v niektorých oblastiach veľmi rozvinutý, inde zas výrazne zaostáva.

Slováci napríklad pomerne často a dlho telefonujú v mobilných sieťach, pričom veľmi málo, najmä doma, využívajú internet. Na telekomunikačné služby vydávajú málo eur, ale z hľadiska podielu na celkových výdavkoch platia dvakrát toľko čo obyvatelia pôvodnej európskej pätnástky. Stále hovoria o moderných technológiách, internete a rôznych dátových službách, ale tri štvrtiny výdavkov platia za obyčajné telefonovanie z pevnej linky alebo mobilu. Na Slovensku je plne liberalizovaný trh, ale používatelia sa prakticky môžu rozhodnúť len pre služby jedného pevného a dvoch mobilných operátorov.

Takto by sa dalo pokračovať ďalej, protiklad za protikladom. Skôr ako sa zamyslíme nad tým, čo by sa za ďalšie dva roky malo zmeniť, aby používatelia dostali za menej peňazí kvalitnejšie a lepšie služby, zrekapitulujme si niekoľko zásadných faktov.

Trend je neodškriepiteľný - platiť za pripojenie do internetu jasne stanovenú, každý mesiac rovnakú sumu, bez ohľadu na strávený čas, prenesené dáta, technológiu alebo meno poskytovateľa pripojenia. Popri rýchlych telefónnych linkách (ADSL, širokopásmové pripojenie), mikrovlnách (bezdrôtovom prístupe) a káblovej sieti (CATV, chello) spoločnosti UPC Slovensko sa internetoví surferi konečne dočkali aj pomalšej verzie časovo a dátovo takmer neobmedzeného internetu. Po mobilných sieťach, kde takýto prístup umožnili technológie GPRS a neskôr EDGE, prišiel s vytáčaným pripojením (dial-up) za paušál aj Slovak Telecom. Popri toľko skloňovanom boome technológie DSL je preto reálne, že rastúce pokrytie a priaznivá cenová politika sa stanú motorom penetrácie. Slovenská internetová komunita tak možno konečne opustí miesta v poslednom vagóne informatizácie, kde sa dnes v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie nachádza.

Zaostávanie Slovenska v dostupnosti internetu pre obyvateľov dosiahlo svoju hranicu v druhom štvrťroku 2003. Odvtedy sa miera informatizácie spoločnosti zlepšuje. V tomto smere by bolo rozhodne prínosom rozšírenie internetu cez káblovú televíziu aj mimo hlavého mesta. Z hľadiska pomeru výkonu a ceny totiž súboj medzi ADSL a káblovkou vyznieva priaznivo pre chello.

Síce to stále nie je veľmi vidieť, ale rovnakým smerom ako internet používatelia tlačia aj telefonovanie. Veď prečo aj nie? Telekomunikačná služba ako telekomunikačná služba. Keď ľuďom vyhovuje, že vedia koľko nanajvýš mesačne zaplatia za surfovanie po internetových stránkach, bude im takýto prístup vyhovovať aj pri telefonovaní. Vianoce roku 2004 sú toho neodškriepiteľným dôkazom. Telefonovať z Tnobilu na mobil za pár sto korún mesačne bez obmedzení? Kto by nechcel?

Telefonovanie za paušál, ktoré si bytoví zákazníci pevného operátora užívajú cez víkendy a po večeroch a bežní klienti mobilných operátorov len v špeciálnych akciách, je pre firemných zákazníkov spoločností Orange a T-Mobile priam automatickou samozrejmosťou. Ceny paušálov, za ktoré telefónnu službu ponúkajú, sú pre západoeurópskych operátorov niečím nepredstaviteľným. Takže stačí ešte chvíľu počkať?

"Tržby dominantného prevádzkovateľa pevnej telekomunikačnej siete, spoločnosti Slovak Telecom, klesli vlani o 5,2 percenta na 16,8 miliardy korún. Hospodárske výsledky ovplyvnil pokles hlasových služieb pevných liniek. V roku 2003 dosiahla spoločnosť tržby takmer 17,8 miliardy korún." Toľko tlačová správa z tretieho marca 2005.

Na druhej strane sa minulé dva roky extrémne vydarili spoločnosti Orange, ktorá od všetkých svojich zákazníkov získala viac ako toľko nenávidený bývalý monopol. "Spoločnosť Orange Slovensko ukončila svoje hospodárenie v roku 2004 s celkovými výnosmi z hlavnej činnosti vo výške 19,2 miliardy korún. Zisk spoločnosti pred zdanením, odpismi, úrokmi a amortizáciou (EBITDA) dosiahol v uplynulom roku necelých 8,7 miliardy korún. Výnosy spoločnosti z poskytovaných služieb predstavovali 18,7 miliardy korún," uvádza firma v tlačovej správe.

Tretí najväčší hráč T-Mobile určite nedosiahol také dobré výsledky a bude mať nižšie výnosy než Orange. Ako vyplýva z informácií, ktoré poskytla spoločnosť Slovak Telecom, jej 100-percentná dcérska spoločnosť, vtedy ešte EuroTel Bratislava, dosiahla z hľadiska tržieb trhový podiel 24,8 percenta. Jej tržby tak dosiahli 13,3 miliardy korún. Je to menej ako 35,8 percenta Orangea, napriek tomu za taký trend rastu výnosov ako EuroTel dosahuje, by najvyšší predstavitelia Slovak Telecomu zniesli aj modré z neba. Veď preto aj v roku 2004 kúpou zvyšných 49 percent EuroTelu zvolili jednoduchú stratégiu pre budúce roky. Dostať z pevných liniek čo sa ešte dá, a keď už mobilní operátori dokončia svoje dielo, posledný zamestnanec Slovak Telecomu odpojí poslednú pevnú linku, zhasne svetlo, zahodí staré vizitkv a bude používať len tie s názvom T-Mobile.

Podčiarknuté a sčítané - celkové tržby odvetvia telekomunikácií dosiahli vlani približne 53 miliárd korún z peňaženiek nás a našich zamestnávateľov. Úctyhodné číslo, nie? Zahŕňa množstvo služieb, v ktorých však jednoznačne dominovali služby hlasové - či už mobilné alebo fixné (viac ako dve tretiny celkového maloobchodného a veľkoobchodného trhu).

Zároveň sa tento trh vyznačoval a stále vyznačuje veľkou koncentráciou. Traja najväčší hráči majú 92-percentný podiel na trhu a približne 49 miliárd korún ročného obratu. Zvyšný osempercentný trhový podiel dosiahli alternatívni operátori pri spoločných tržbách 4,3 miliardy korún. To de facto znamená, že trh, a hlavne ten, čo ho riadi - jeho regulátor, im neumožnili reálne zasiahnuť do boja o priazeň nás zákazníkov.

"Trh je liberalizovaný, ale chýbajú mu štyri hlavné prvky - prepojenia, možnosť výberu operátora, prenositeľnosť čísla a uvoľnené miestne vedenia," skonštatoval pán z kompetentného ministerstva po dvoch rokoch plne liberalizovaného telekomunikačného trhu. Nám len stačí dúfať, že nemal na mysli len pevné telekomunikačné služby, ale, samozrejme, aj mobilné, nami bežnými zákazníkmi najviac využívané, a hlavne platené.

Pretože pozornosť kompetentných bola doteraz sústredená iným smerom - na nekonečné súboje medzi Slovenskými telekomunikáciami, dnes Slovak Telecomom, a alternatívnymi operátormi združenými v Asociácii telekomunikačných operátorov (ATO). Už sme si zvykli v minulosti, keď azda najvypuklejší spor vznikol v súvislosti s veľkoobchodným modelom poskytovania DSL v roku 2003.

V roku 2004 sa však s menšími alebo väčšími súbojmi medzi Slovak Telecomom a asociáciou roztrhlo vrece. Jediní, komu z toho všetkého spadli sánky, boli užívatelia telekomunikačných služieb, ktorí sa tak dodnes nedočkali reálnej liberalizácie telekomunikačného prostredia, a to nielen služieb poskytovaných po drôte, ale ani v mobilných sieťach.

Scenár - aktivita (obyčajne) Slovak Telecomu namierená (aj) proti alternatívnym operátorom - vlna odporu ATO - rozhodnutie Telekomunikačného úradu o dočasnom alebo trvalom zastavení konania Slovak Telecomu v príslušnom duchu - sa v poslednom období zopakoval viackrát a začína už byť obohratý. Slovak Telecom sa, samozrejme, proti opatreniu regulačnej autority rozhodol takmer vždy odvolať a zároveň spochybniť jeho právnu spôsobilosť, čo pri kvalite práce regulátora trhu nie je žiadny problém. To vyvoláva otázniky nad autoritou úradu a účinnosťou jeho nástrojov regulácie.

Ešte väčšie otázniky však vyvoláva činnosť Telekomunikačného úradu, ak si uvedomíme, že vlastne vždy o ňom počujeme, len keď sa niečo udeje podľa spomínaného scenára. Prípadne len vtedy, ak horko-ťažko, s poriadnym meškaním, skopíruje niektorú z európskych regulácií, bez ohľadu na to, či je pre nás vhodná alebo nie. O jej kvalite nám trochu neskôr čo-to prezradí počet úspešných odvolaní najviac dotknutých strán.

Jedným z dôvodov, ktorý bráni často zásadným rozhodnutiam Telekomunikačného úradu, je podľa jeho predsedu Milana Luknára hroziaca hmotná zodpovednosť úradníkov. Štátny zamestnanec totiž ručí za možné škody, ktoré si vyčísli niektorý zo subjektov na základe vydaného rozhodnutia, v plnej výške. Asi každého z nás hneď napadne: "Tak načo sa tam zamestnali, keď sa boja robiť svoju prácu? Nemôžu sa poistiť, tak ako napríklad advokáti? Načo tých štátnych zamestnancov potom živíme?"

Druhý často omieľaný dôvod je, že nový zákon o elektronických komunikáciách bol prijatý koncom roku 2003 a personálne dostatočne nevybavený úrad bez vlastného rozpočtu nemal k dispozícii dostatočné prechodné obdobie, počas ktorého by mohol napríklad ukončiť kriticky dôležité analýzy trhov. Až na ich základe je totiž možné stanoviť pravidlá hry pre všetkých hráčov na trhu.

Telekomunikačný úrad však nevznikol v závere roka 2003. On tu už bol niekoľko rokov. Čo robil dovtedy a prečo sa nepripravil? Predsa naposledy z čistá jasná z neba spadol len jeden zákon. A aj to pred mnohými tisícročiami. V súčasnosti platný zákon o elektronických komunikáciách sa, naopak, pripravoval niekoľko rokov. A európska predloha, ktorej je náš zákon často len nevydareným prekladom, tu bola ešte dlhšie.

Kameň úrazu sa však nachádza niekde inde. Bol tam aj predtým a je tam stále. Zatiaľ nikto nikdy od zodpovedného orgánu, ktorým je Telekomunikačný úrad, nepočul jasnú a ucelenú stratégiu, kam, a hlavne ako chce tento vyše 50-miliardový trh telekomunikačných služieb doregulovať.

Predsa "natvrdlé" kopírovanie európskej regulácie nie je stratégiou. Veď niekto z kompetentných úradníkov by sa mal zamyslieť nad tým, čo si všimne aj laik Napríklad pravdepodobne nikde v Európskej únii neponúkajú mobilné služby firmám lacnejšie ako fixné, ako ani neobmedzené volania za paušálny poplatok nielen v rámci akcií za štyri až päť eur. Prečo si na Telekomunikačnom úrade myslia, že to isté regulovanie trhu, ktoré funguje v Európskej únii za úplne odlišných podmienok, bude rovnako vhodné aj pre nás?

Buďme optimisti a verme, že náš regulátor trhu sťaby šibnutím čarovného prútika sa prestane báť. Ba čo viac, verme, že prestane len reagovať na neustály nárek dotknutých strán a dokonca prestane len slepo kopírovať výtvory bruselských úradníkov. Čo by mal spraviť, aby sme my používatelia telefonovali ešte lacnejšie a vyberali si zo služieb nielen jedného z duopolu a bývalého monopolu?

V prvom rade by musel umožniť aj ďalším spoločnostiam reálny vstup na celý telekomunikačný trh. Nielen legislatívne, ale aj prakticky otvoriť tých viac ako 90 percent trhu aj niekomu inému mimo veľkej trojky. Nech aj ďalší hráči dostanú možnosť využívať existujúce pevné a mobilné siete a ponúknuť nám zákazníkom služby tak, aby si reálne všetci konkurovali. Možno nás zaujmú napríklad svojou cenou.

Poviete si, že však na to by museli budovať ďalšie, nové, vlastné telekomunikačné siete. Že tender na licenciu na tretieho mobilného operátora tu už bol niekoľkokrát. A bolo by to neekonomické... Nie. Netreba budovať ďalšie siete. To by bolo naozaj úplne zbytočné a neekonomické. Existuje predsa už jedna pevná prístupová telekomunikačná sieť, dokonca dve identické mobilné a niekoľko transportných sietí. Načo budovať ďalšie, keď stačí poskytnúť hlavne tie existujúce prístupové siete aj iným hráčom na trhu? Regulátor trhu má tu právomoc a k dispozícii množstvo nástrojov. Stačí len chcieť a využiť ich. A to sa dá len tak, že tie najdôležitejšie regulačný úrad aplikovať rovnako na všetkých troch dominantných hráčov. Nielen na jedného z nich a aj to za prvé dva roky úplne liberalizovaného trhu skoro celkom neúspešne. Samozrejme, navyše by ich musel začať používať razantne a bez strachu.

* Prepojenie - smer je jasný, cesta je daná, už len sa dopracovať k cieľu. Mobilní operátori nemali problém s nikým, zdá sa, že po dvoch rokoch už aj Slovak Telecom prestal mať problém a podpisoval zmluvy ako na bežiacom páse.

* Výber poskytovateľa služby - opäť je smer, cesta, aj cieľ jasný, dokonca aj v dohľadné, prekvapivo však len vo fixných službách. Prečo by sme si nemohli vybrať pre každé volanie iného operátora aj keď máme v ruke mobil? V čom je rozdiel? Prečo náš regulátor to chce zabezpečiť len pre ten najmenší okruh zákazníkov len jedného z troch hráčov? My zákazníci dvoch mobilných operátorov sme horší a nezaslúžime si mať tiež tú možnosť? Prečo Telekomunikačný úrad dovolil, aby povinnosť, ktorá už v zákone raz bola, vypadla?

* Prenositeľnosť telefónneho čísla - tú, naopak, my mobilní, budeme mať skôr ako fixný zákazníci. Prečo? Veď Telekomunikačný úrad predsa vydal predpis! Žiaľ, ale akosi pozabudol doň uviesť takmer všetky najdôležitejšie podmienky. Kto, kedy, komu, koľko platí a za čo, by ste v ňom márne hľadali. Rovnako ako to, ako dlho máte čakať, od koho to žiadať, kam ísť a podobne. Takže najskôr sa asi dohodnú dvaja mobilní hráči, keďže dvom sa hľadá dohoda ľahšie ako napr. dvadsiatim. Verme len, že Telekomunikačný úrad zabudne na svoj typický alibizmus a začne rozmýšľať aj nad podstatnými otázkami, a nielen vydávať nič nehovoriace dokumenty, aby si odfajkol ďalšiu z povinností.

* Uvoľnenie miestnych vedení - téma, ktorá bude v médiách rovnako pretriasaná v priebehu budúcich dvoch rokov ako prepojenie. Žiaľ, keďže v Európskej únii nemá žiadny mobilný operátor dominantnejšie postavenie na trhu ako pevný, je málokde tak žiaduce, aby sa rovnaká povinnosť uplatnila aj na mobilných operátorov. (Keďže poslednú míľu v mobilných sieťach netvorí miestne vedenie, ale vzduchom medzi SIM kartou a všetkými základňovými stanicami v sieti, je pre mobilného operátora rovnakým opatrením povinnosť umožniť používanie SIM karty iného poskytovateľa služieb. Ten ich za veľkoobchodné ceny nakupuje od vlastníka mobilnej siete lacnejšie, ako ich potom ďalej predáva svojim zákazníkom. Takýto poskytovateľ služieb sa označuje ako Virtuálny Mobilný Operátor - VMO a v praxi ich v Európskej únii funguje odhadom okolo 20. Posledný pozitívny príklad máme z Dánska.) U nás síce pevné linky už dávno nehrajú prím, ale náš regulátor si to ešte asi nevšimol, a tak o obdobnom opatrení voči mobilným operátorom ani nechyrovať. Kedy budeme mať virtuálnych mobilných operátorov?

Ing. Pavel Guláš, námestník riaditeľa, vedúci úseku obchodu a marketingu ŽSR - Železničné telekomunikácie

Autor je študentom doktorandského štúdia na Katedre služieb a cestovného ruchu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave