www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Telefonovanie pevnou linkou je na Slovensku mimoriadne drahé

Slovenský telekomunikačný trh je zo zákona odmonopolizovaný od začiatku roka 2003. Slovak Telecom je však v hlasových službách v pevnej sieti fakticky stále monopol. Cena miestnych hovorov pritom patrí k najdrahším z kandidátskych krajín. Do dneška však nie je uzavretá ani jedna zmluva medzi spoločnosťou Slovak Telecom a niektorým z alternatívnych operátorov, ktorí mu majú v budúcnosti konkurovať v hlasových službách.

Rokovania medzi telekomunikáciami a alternatívnymi operátormi vlani uviazli. "Operátori sa nevedeli vyrovnať so štandardnou ponukou podmienok prepojenia," povedal výkonný viceprezident Slovak Telecomu Pavol Kukura. "Po získaní ústupkov otvárali ďalšie požiadavky, ktoré boli vyhlásené za zásadné. Bola tu neochota robiť kompromisy," dodal.

Predseda Asociácie telekomunikačných operátorov Vladimír Ondrovič oponuje. Slovak Telecom podľa neho kladie nesplniteľné požiadavky: "Keby ich operátori prijali, museli by nosiť peniaze do práce."

Podľa Ondroviča je brzdou konkurencie aj spôsob privatizácie Slovenských telekomunikácií. V nej 51 percent akcií získal Deutche Telecom, zvyšok spravuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. "Podľa nášho názoru je ministerstvo zatiaľ naklonené monopolu," hovorí Ondrovič.

Od januára na Slovensku platí nový zákon o elektronických komunikáciách. Regulátorovi - Telekomunikačnému úradu - dáva do rúk široké právomoci pri otváraní telekomunikačného trhu konkurencii.

Úrad už v zmysle zákona vydal zoznam takzvaných relevantných trhov. Zjednodušene povedané, je to niekoľko telekomunikačných oblastí, ktoré sa posudzujú samostatne z hľadiska fungovania hospodárskej súťaže - teda či na nich vládne efektívna súťaž, alebo pretrváva monopol. Ide napríklad o pripojenie bytových zákazníkov do pevnej telefónnej siete, alebo miestne a medzimestské volania bytových zákazníkov prostredníctvom pevnej verejnej telefónnej siete.

Vyvodeniu záverov musí podľa úradu ešte predchádzať analýza. "K postaveniu Slovak Telecomu, ako aj ku ktorémukoľvek inému podniku na relevantnom trhu sa budeme môcť vyjadriť až po skončení analýzy relevantných trhov. Tú musí úrad ukončiť do konca prvej polovice roka," povedal predseda Telekomunikačného úradu Milan Luknár.

Keďže takáto analýza ešte nie je hotová, úrad nemôže spoločnosti Slovak Telecom ako významnému podniku uložiť napríklad povinnosť prepojiť siete a stanoviť takú výšku prepojovacích poplatkov a poplatkov za prístup, v ktorých sa premietnu iba oprávnené náklady.

Zákon o elektronických komunikáciách však hovorí, že ak medzi operátormi nedôjde k dohode, každá zo zúčastnených strán môže požiadať úrad, aby povinnosť uzavrieť zmluvu operátorom uložil. "Zatiaľ nás o vstúpenie do rokovaní o uzavretí zmluvy o prepojení so Slovak Telecomom požiadali spoločnosti GTS, GlobalTel a Dial Telecom. Úrad využije v maximálnej miere svoje zákonné právomoci, aby zmluvy o prepojení boli uzavreté v najkratšom možnom čase," vyhlásil Luknár. Ako zdôraznil, počet poskytovateľov telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete by sa mal zvýšiť "najneskôr ku dňu vstupu Slovenska do EÚ".

Predseda asociácie Vladimír Ondrovič upozorňuje, že sa liberalizácia môže oddialiť až o 15 mesiacov. Príčinou sú rôzne administratívne lehoty a možnosti odvolania významného podniku v rámci konania Telekomunikačného úradu. "Je to neprijateľné, pretože mnohí alternatívni operátori ekonomicky túto situáciu nevydržia a začnú krachovať," povedal.

* Úrad je oprávnený na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s prístupom k telekomunikačným zariadeniam alebo s prepojením verejných sietí uložiť významnému podniku povinnosť zverejňovať účtovné informácie, vlastnosti siete, zmluvné podmienky dodávania a používania služieb vrátane cien.

* Ak úrad uloží významnému podniku povinnosť nediskriminácie v súvislosti s prístupom alebo prepojením, uloží mu povinnosť vydať referenčnú ponuku na prístup alebo na prepojenie. Referenčná ponuka musí byť transparentná, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie nebude vyžadovať platenie za prostriedky, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby.

* Úrad je oprávnený uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu súťaž na trhu pre koncových užívateľov.

* Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že nedostatok efektívnej súťaže umožňuje významnému podniku požadovať neprimerané ceny v súvislosti s prístupom a prepojením, je oprávnený uložiť mu povinnosť stanoviť ceny tak, aby do nich neboli započítané aj tie náklady, ktoré nesúvisia s poskytovaním týchto služieb.

* Úrad je oprávnený vyžadovať od významného podniku odôvodnenie cien, prípadne mu uložiť ich úpravu, pričom je úrad oprávnený zohľadniť ceny na porovnateľných konkurenčných trhoch.

* Ak úrad pri analýze relevantného trhu zistí, že na trhoch verejnej telefónnej služby pre koncových užívateľov nie je efektívna súťaž a ním uložené povinnosti nezabezpečujú rozvoj konkurencie, je oprávnený významnému podniku uložiť najmä zákaz požadovať neprimerane vysoké ceny, brániť vstupu na trh, požadovať neprimerane nízke ceny alebo brániť vstupu na trh a požadovať neprimerane nízke ceny s cieľom vylúčiť súťaž.

Porovnanie cien 3-minútového miestneho hovoru, pevná linka, silná prevádzka
Údaje sú v korunách a zohľadňujú kúpnu silu obyvateľstva jednotlivých krajín.

Monopol Alternatívny operátor
Cyprus 3,28 -
Česko 11,07 9,88
Estónsko 7,75 7,30
Litva 12,10 12,10
Lotyšsko 13,57 -
Maďarsko 10,95 -
Malta 6,31 -
Poľsko 6,64 5,90
Slovensko 16,93 -
Slovinsko 5,04 -
Priemer EÚ 5,95

* Efektívna súťaž znamená taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.

* Významný podnik je taký podnik, ktorý sám alebo spolu s inými podnikmi nie je na relevantnom trhu vystavený efektívnej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov.

* Verejná telefónna sieť sa používa na poskytovanie verejne dostupných telefónnych služieb; umožňuje prenos hlasovej komunikácie medzi koncovými bodmi siete alebo iné formy komunikácie, ako sú napríklad faksimilný prenos alebo prenos dát.

* Prístup je sprístupnenie zariadení, elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Ide najmä o prístup:
a) k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,
b) k pevným sieťam a mobilným sieťam, najmä službám roamingu,
c) k zariadeniam na prevod čísel alebo k systémom ponúkajúcim ekvivalentnú funkciu,
d) k príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,
e) k infraštruktúre vrátane stavieb, priestorov a častí vedení sietí.

* Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom, umožňujúce užívateľom siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku, alebo umožňuje prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaných iným podnikom.

* Účastnícke vedenie je fyzické spojenie koncového bodu siete v priestoroch účastníka s hlavným rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti.

Monopol Českého Telecomu na pevné hlasové služby sa skončil v januári 2001, no domácnosti mohli jeho výhody prvý raz vychutnať až od druhého polroka 2002. Vtedy dostali možnosť slobodne si zvoliť operátora zadaním štvormiestneho predčíslia pred samotným hovorom. O ďalších šesť mesiacov (január 2003) im pribudla možnosť zvoliť si iného operátora trvale, no stále s možnosťou volať prostredníctvom inej siete, ak zadajú príslušný štvormiestny kód.

Liberalizácia trhu z dlhodobého pohľadu priniesla tlak na pokles cien a zvýšenie ponuky služieb. No nebolo to a stále nie je jednoduché. Aby sa mohol dovolať každý každému, museli sa operátori dohodnúť na vzájomnom prepojení svojich sietí (čo pri dnešných možnostiach nie je problém), ale aj na účtovaní týchto prepojení. A Český Telecom nasadil ceny tak, aby alternatívni operátori boli stratoví, ak by chceli byť lacnejší.

Až regulačný zásah Českého telekomunikačného úradu umožnil konkurentom ponúkať nižšie ceny oproti cenám dominantného operátora. Tieto súboje však musia zvádzať stále znova.

Hneď po otvorení trhu bolo operátorom rozdaných viac než desať licencií a ďalšie pribudli časom, no širšia verejnosť má tušenie o existencii sotva dvoch-troch z nich. Väčšina alternatívnych operátorov sa v samotných hlasových službách zameriava skôr na podniky. Inak významnú časť ich činnosti tvoria prenosy dát či vysokorýchlostný internet. Pre drobných spotrebiteľov je pomerne náročné sledovať ceny rôznych volaní rôznymi smermi v rôznych časoch a podľa toho voliť príslušné štvormiestne predčíslia. Istým riešením je "least-cost router" - prístroj, ktorý podľa zadaných dát sám vyhľadá najlacnejšiu cestu. Pri častých zmenách cien a balíčkov služieb ho však treba vždy znovu preprogramovať.

Celkovo však podniková klientela posilňuje alternatívnych operátorov a zvyšuje verejné povedomie o nich, čo skôr alebo neskôr iste prinesie priame vplyvy na domácnosti. Liberalizácia telekomunikačného trhu je tak behom na dlhú trať, ale do dobrého cieľa.

Ktorú firmu chcete mať na miestne volanie a ktorú na diaľkové? To sú otázky, na ktoré musí v Spojených štátoch odpovedať každý, kto si objednáva pevnú telefónnu linku. Neexistuje totiž nijaká telefónna firma, ktorá by sa automaticky prideľovala nerozhodnutým. Spojené štáty s tým prišli v diaľkovom volaní už pred 20 rokmi.

Američanom do desiatich rokov od zavedenia konkurencie diaľkové volanie zlacnelo na tretinu pôvodných cien. Prepad cien pokračuje, rovnako ako rast súťaže.

Hoci sa zozačiatku telefónne spoločnosti jednoznačne rozdeľovali na diaľkové a miestne, v súčasnosti viacero diaľkových ponúka aj miestne volanie a naopak. Tarify v USA za telefonáty sa rozdeľujú zhruba na miestne; na oblastné (tie pokrývajú približne priestor jedného-dvoch slovenských smerových čísel); na vnútroštátne (to býva rozsah Slovenska plus prípadne niektorej z jeho susedných krajín); na "vnútroamerické" (čo je približne rozloha Európy od Uralu po Portugalsko); a na medzinárodné.

Majiteľ pevnej linky si teda zväčša vyberie dve spoločnosti a sám aj určí hranicu medzi miestnymi a vnútroamerickými hovormi. Američania len vytočia číslo volanej stanice a všetko ostatné vrátane prepojenia a vyúčtovania hovoru sa udeje automaticky. Zároveň však každému zostáva možnosť telefonovať zo svojej pevnej linky prostredníctvom množstva iných spoločností, čo však už vyžaduje osobitnú predvoľbu. Američania pritom pri zmene telefónne spoločnosti nie sú ničím viazaní. Môžu ju kedykoľvek zmeniť a nestojí ich to prakticky nič.

Ľahké menenie telefónnych spoločností znamená ostrý boj o zákazníka a oproti Európe takmer zanedbateľné ceny telefonátov. Prenesené na starý kontinent a prerátané na slovenskú kúpnu silu je to pre Američana približne tak, ako keby slovenský majiteľ pevnej linky telefonoval od Portugalska či Islandu po Ural a Gruzínsko za 0,40 Sk až 1,05 Sk za minútu. Z amerického pohľadu by to bolo vzhľadom na veľkosť USA "vnútroamerické" telefonovanie.

Medzinárodné hovory najmä do rozvinutých krajín sú pre Američanov takisto lacné. Z pevnej linky aj v najdrahšom volacom čase môže stáť minúta telefonátu z USA napríklad do Británie len okolo 3 centov, do Rakúska okolo 5 centov a na pomerne drahé Slovensko okolo 17 centov.

Skutočný problém teda je, ako si zo všetkých aj tak lacných volacích plánov vybrať ten najlacnejší. Hoci podstatná časť Američanov si pod vplyvom reklamy a z neochoty venovať zvažovaniu veľa času volí jednu zo štyroch najväčších firiem, počet amerických diaľkových telefónnych spoločností prekračuje 1200. Rozdiely sú obrovské. Len na ilustráciu a pri zohľadnení kúpnej sily: popri miestnom volaní za mesiac pretelefonujete 30 minút v rámci Európy a 60 minút v rámci Slovenska. Diaľkové spoločnosti v USA vám naúčtujú 50 až 300 Sk mesačne. Za 60 minút telefonovania po Európe a 600 minút po Slovensku sa mesačná cena bude pohybovať v rozmedzí od 1100 Sk až 2700 Sk.

K deregulácii telekomunikačného trhu došlo v Nemecku v roku 1995. Deutsche Telekom prestal byť monopolným podnikom. Liberalizácia nemeckého telekomunikačného trhu priniesla zákazníkom razantne klesajúce telefónne poplatky. Príklad: v rokoch 1995 až 2000 sa ceny za mobilné telefonáty znížili na polovicu. Vývoj v pevnej sieti bol rozdielny v jednotlivých oblastiach. V segmente medzimestských a medzištátnych hovorov vládol a dodnes vládne v Nemecku tvrdý konkurenčný boj. Zákazník si môže bezproblémovo vybrať medzi rôznymi firmami. Najmä nové telekomunikačné podniky ponúkajú mimoriadne nízke poplatky. Nezriedka však prežívajú iba niekoľko mesiacov. Princíp je pomerne jednoduchý: Človek vytočí príslušnú predvoľbu a netelefonuje už cez Deutsche Telekom, ale cez iného prevádzkovateľa.

Záujemca si môže vybrať medzi troma modelmi: buď sa natrvalo zaviaže tej či onej firme (pre-selection), alebo si podľa okolností vyberie najvýhodnejšieho operátora (call-by-call), alebo si kúpi za istý obnos osobitnú kartu, pričom musí takisto vytočiť dané predčíslie (calling cards). V takejto tarifnej džungli sa dá orientovať jedine prostredníctvom internetu, presnejšie povedané cez špeciálne domovské stránky s výkonnými vyhľadávačmi pre zamýšľané telefonáty v zadaný deň a hodinu a určenú minutáž. Príklad: Podľa www.verivox.de stojí päťminútový víkendový telefonát z Nemecka do pevnej siete na Slovensko o ôsmej večer podľa najvýhodnejšej predvoľby 28 eurocentov; podľa desiatej najlepšej už 37 eurocentov a podľa dvadsiatej piatej až 49,95 eurocenta. Pre telefonáty cez pracovné dni platia podobné priepastné rozdiely.

Miestne hovory boli deregulované neskôr; konkurenčný boj sa tu iba rozbieha a dosiaľ nenabral takú intenzitu, akú možno pozorovať v medzimestských a medzištátnych hovoroch.

Deutsche Telekom stavia na neznalosti a pohodlnosti ľudí. Mnohí ľudia sa totiž pri pohľade na neprehľadnú tarifnú húštinu vzdajú hľadania najvýhodnejšieho spojenia, alebo sú leniví vytáčať predvoľbu a naďalej telefonujú cez bývalého štátneho monopolistu. Zatiaľ mu to vychádza; z celkového nemeckého telekomunikačného koláča mu súkromná konkurencia ukrojila menej, ako sa pôvodne predpokladalo.

Uplynulých šesť rokov znamenalo pre užívateľov telekomunikačných služieb vo Švajčiarsku predovšetkým výrazné cenové zľavy: liberalizácia trhu mala pre zákazníkov pozitívne dôsledky. Nie všetci prevádzkovatelia telekomunikačných služieb však majú na švajčiarskonm trhu rovnaké podmienky.

Napriek uvoľneniu trhu sa totiž švajčiarsky parlament stále nechce odhodlať k poslednému kroku na ceste k úplnej liberalizácii, ktorou by malo byť odmonopolizovanie telefónnych prípojok. Tie sú aj naďalej v rukách Swisscomu, ktorý má tak ešte stále pod kontrolou významný nástroj cenovej politiky svojich konkurentov. Vláda chce totálnu liberalizáciu trhu presadiť už v apríli, príslušný parlamentný výbor ju však neodporučil s tým, že by sa tým ohrozila bezpečnosť hospodárskeho plánovania podnikov - čiže Swisscomu. Podľa poslancov bude totiž význam pevných prípojok v dohľadnom čase klesať, a to pre rast mobilných sietí. Otvorenie trhu s prípojkami nemá preto podľa nich zmysel.

Konkurencia Swisscomu zarába však predovšetkým na výhodných tarifoch zahraničných komunikačných sietí. Napriek tomu je jej príchod na švajčiarsky telefónny trh zjavnou výhodou pre celé obyvateľstvo: Ponuka hovorov na pevných sieťach od nových privátnych prevádzkovateľov je cenovo výhodnejšia, ako od bývalého monopolného giganta. Aj ten však svoje ceny znížil. Iba na porovnanie: v súčasnosti sa cena vnútroštátneho mestského hovoru za minútu pohybuje od 0,04 švajčiarskeho franku po 0,12 franku, teda od jednej koruny slovenskej po dve koruny osemdesiat. Na Slovensko sa Švajčiari dovolajú zo svojej pevnej linky za cenu od 0,19 franku za minútu (Red Telecom) až po 0,71 franku (Sunrise). A to pri priemernej ročnej mzde vyše 60 000 eur. Švajčiarsky zákazník v pevnej telefónnej sieti si však môže vyberať zo 14 až 15 ponúk.

Liberalizácia trhu telefónnych služieb v pevnej sieti prebehla v Maďarsku v niekoľkých etapách. V polovici deväťdesiatych rokov získali koncesiu na poskytovanie týchto služieb v niektorých menších oblastiach krajiny iné spoločnosti, než bola maďarská národná spoločnosť Matáv. Nešlo o ozajstnú liberalizáciu, na svojom území mala každá zo spoločností monopolné postavenie.

K možnosti voľby alternatívneho operátora to znamená, že malo dôjsť teoreticky až od začiatku roku 2003. Monopol Matávu je však podľa odborníkov iba mierne narušený, firma ovláda podľa vlastných údajov asi 80 percent trhu, druhá najväčšia firma Vivendi iba 15 percent. Iba od začiatku tohto roku napríklad platí, že si zákazník môže pri zmene operátora pevnej linky ponechať svoje telefónne číslo (od mája by to malo platiť aj v prípade mobilných telefónov).

Od začiatku roku tak podľa posledných údajov urobilo iba o niečo viac ako dve tisícky zákazníkov, prevažne z obchodnej sféry. Reálna súťaž na telekomunikačnom trhu v Maďarsku prebieha iba v oblasti služieb pre obchodnú sféru.

Matáv - 59,53 percenta jeho akcií vlastní Deutsche Telecom - môže nepriamo určovať aj ceny svojich konkurentov. Napríklad tým, že určuje neúmerne vysoké prepojovacie poplatky a tým bráni tomu, aby konkurencia mohla zákazníkom ponúknuť cenovo výhodnejšie a pre ňu ešte stále ekonomicky výnosné služby. Situáciu napriek sľubom doterajších vlád nezmenil ani nový telekomunikačný zákon, platný od začiatku tohto roka.

V januári tohto roku napríklad úrad pre hospodársku súťaž odsúdil Matáv súhrnom k pokute 70 miliónov forintov (asi 11 miliónov Sk) pre príliš vysoké prepojovacie poplatky, z hľadiska firmy je však výhodnejšie občasné pokuty zaplatiť a udržovať súčasný stav, pokiaľ to len bude možné.

Výhrady operátorov voči telekomunikačnému úradu predstavil šéf Asociácie telekomunikačných operátorov VLADIMÍR ONDROVIČ.

Ak sa alternatívni operátori nemôžu dohodnúť so Slovak Telecomom na prepojení sietí a ďalších technických otázkach, ktoré sú nutné, aby sa pevná telefónna sieť otvorila konkurencii, mal by zasiahnuť regulátor trhu - Telekomunikačný úrad. Čo od neho očakávate?

"Mal by napríklad stanoviť maximálnu cenu za prepojenie minúty hovoru. Ak toto urobí, operátori zvážia, či je to pre nich výhodné. Tí menší zrejme asi nebudú môcť vstúpiť na trh, tí väčší však áno. Je iluzórne myslieť si, že keď má licenciu 18 operátorov na hlasovú službu, že aj 18 operátorov bude na trhu fungovať. V každom prípade, ak regulátor trhu stanoví spravodlivé podmienky súťaže, konkurencia v hlasových službách vznikne. Za prepojenie minúty hovoru v EÚ, ako aj v Česku sa platia približne dva eurocenty. Ďalej by mal stanoviť maximálne ceny za prenájom miestnych okruhov, ako aj za prístup k telekomunikačnej infraštruktúre, bez čoho nie je možné otvoriť trh konkurencii. Úrad by mal zadefinovať službu prenositeľnosti telefónneho čísla pri zmene bydliska užívateľa alebo zmene operátora."

Kedy podľa vás Telekomunikačný úrad využije svoju právomoc a stanoví maximálnu cenu za prepojenie?

"Som dosť skeptický, pretože úrad to mohol urobiť aj v minulosti, ale nemal na to nástroje. Dnes nástroj má - kúpil od českej Asociace poskytovatelů veřejných telekomunikačních služeb model ELRIC, ktorý hovorí, aké náklady sa môžu započítavať do výpočtu ceny za prepojenie. Do tohto modelu treba vložiť dáta, no najskôr treba o nich rokovať. To sú tisíce položiek, napríklad cena metra výkopu pre káble. My, samozrejme, vieme rovnako ako Slovak Telecom, aké tie ceny sú a oznámili sme ich aj úradu. Ten však stále nemá stanovisko Slovak Telecomu, pretože spoločnosť o to nežiada dostatočne razantne. Úrad preto ani nemôže povedať, aká tá cena má byť."

"Presne tak. To je odrazový mostík, aby sa mohlo ďalej rokovať. Cena, navrhovaná Slovak Telecomom, je vyššia ako v ČR a ani neobstojí argument, že na Slovensku je menší trh."

Nie úplne, pretože ešte stále nie je plne digitalizovaná. Služba formou (pre-selection), keď nemusíte pred zadaním čísla volaného účastníka vytočiť predvoľbu svojho operátora, ale máte s ním uzavretú zmluvu, preto nie je možná. V Českej republike sa práve pre to digitalizácia urýchlila. Slovak Telecom má v privatizačnej zmluve záväzok dokončiť digitalizáciu až do konca roka 2004. Pre to nie je prakticky možná ani prenositeľnosť čísla. V súčasnosti pripadá do úvahy iba služba call by call , keď si človek predvoľbou zvolí alternatívneho operátora pred každým volaním.

Podľa viceprezidenta pre stratégiu a regulačné záležitosti spoločnosti Slovak Telecom PAVLA KUKURU sú na vine alternatívni operátori, ktorí nie sú ochotní hľadať kompromis.

Napriek tomu, že telekomunikačný trh je "de jure" liberalizovaný od januára 2003, žiadna zmluva medzi Slovak Telecom a alternatívnym operátorom nie je podpísaná. Kde to viazne?

"Z nášho pohľadu vidíme problém u alternatívnych operátorov, ktorí sa nevedeli vyrovnať so štandardnou ponukou podmienok prepojenia sietí. Po získaní ústupkov otvárali ďalšie požiadavky, ktoré boli vyhlásené za zásadné. Bola tu neochota robiť kompromisy, ktoré sú vždy nevyhnutné na dosiahnutie dohody. Prístup niekoľkých alternatívnych operátorov sa zmenil v súvislosti s novým zákonom o elektronických komunikáciách, keď sa alternatívni operátori začali spoliehať na zásah Telekomunikačného úradu. Spoločnosť Slovak Telecom je pripravená konštruktívne rokovať a uzatvoriť ďalšie zmluvy o prepojení. Zároveň máme predstavu, ako tieto dohody v krátkom čase uzatvoriť."

Alternatívni operátori tvrdia, že Telecom si v súvislosti so zmluvami o prepojení kladú nesplniteľné ciele a blokujú tak vznik konkurencie.

"Nekladieme pred alternatívnych operátorov žiadne neštandardné ciele. Je pravdepodobné, že by viacerí alternatívni operátori privítali referenčnú ponuku prepojenia (ktorá tvorí základ na rokovania o prepojení) bez akýchkoľvek požiadaviek na investovanie do infraštruktúry. Je v záujme celého telekomunikačného trhu, aby liberalizácia priniesla na Slovensko moderné technológie, nové produkty a v konečnom dôsledku prospech bežnému koncovému užívateľovi. Alternatívni operátori, až na malé výnimky, nerozvíjajú vlastnú infraštruktúru. Konkurencia založená iba na službách a ich viacnásobnom predaji nevytvára rast, ale len rozdeľuje existujúci trh."

Telekomunikačný úrad nedávno vyzval alternatívnych operátorov, aby začali, respektíve zintenzívnili rokovania s Telecomom o prepojení sietí. Existuje aspoň jeden alternatívny operátor v oblasti poskytovania hlasových služieb, s ktorým by sa rokovania o prepojení sietí dostali do záverečnej fázy?

"Po prijatí nového zákona o elektronických komunikáciách došlo k akcelerácii rokovaní. Operátori rátajú s lehotou 6 týždňov, po uplynutí ktorej sa v prípade neuzavretia dohody môžu obrátiť na Telekomunikačný úrad so žiadosťou o rozhodnutie. Slovak Telecom aktívne rokuje s niekoľkými operátormi a dá sa očakávať, že k uzavretiu zmlúv o prepojení dôjde v priebehu nadchádzajúcich týždňov."