ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

Telekomunikačné prostredie alebo čo sa sleduje vrátením telekomunikačného zákona

Tlačové správy ATO |
26.07.2002 | Čítalo: 8667 | Diskusia: 0

Uvoľnený prístup k miestnemu vedeniu (unbundling) by mal podľa Novely zákona o telekomunikáciách platiť od 1.1.2003. Spory a nepriaznivú odozvu ST, a.s. vyvolala najmä účinnosť § 21 a § 21a, ktoré zaviedli inštitút „uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu“ a s tým súvisiace definície. Sú tam zadefinované aj nové opatrenia a práva a povinnosti pre relevantné subjekty tak, aby bolo možné unbundling uviesť do praxe. De facto je to vlastne len vytvorenie legislatívnych podmienok, aby bolo možné od 1.1.2003 pracovať na všetkých súvisiacich veciach, ako sú zmluvy, ceny apod. Existuje množstvo takýchto problémov, ktoré je nevyhnutné doriešiť aj zo strany regulátora pred tým, než bude možné realizovať prístup k miestnemu vedeniu.

Predpokladáme, že v tejto oblasti sa bude aj u nás opakovať scenár, známy z krajín, kde je liberalizácia o krok pred nami, teda že dominantný operátor, ktorým je historicky bývalý monopolný prevádzkovateľ, robí obštrukcie pre stanovení podmienok, termínov a cien, ktoré je povinný zverejniť vo forme „Referenčnej ponuky“, ktorá predstavuje určitý základ pre uzatváranie zmlúv medzi prevádzkovateľmi. Odďaľovanie splnenia povinností zo strany dominantného operátora má za následok, že tu vznikajú neúmerné časové lehoty pri príprave zmlúv medzi zúčastnenými stranami, pričom do rokovaní prakticky vždy musí zasahovať regulátor. Tieto všetky faktory spôsobujú, že dátum realizácie zmluvy sa neskutočne odďaľuje. Na ťahu je aj Telekomunikačný úrad, ktorý musí doriešiť otázku číslovacích plánov, metodiky pre stanovenie nákladov za prepojenie v pevných sieťach, apod. Budúci rok je celý prevažne na to, aby sa pripravovali tieto záležitosti. Vzhľadom na nedostatočnú činnosť TÚ SR preto nemožno očakávať, že k realizácii uvoľnenia miestnych vedenú bude môcť dôjsť hneď k 1.1.2003.

V tejto súvislosti je vhodné reagovať aj na niektoré vyhlásenia ST, a.s. prezentované v médiách ako reakcia na schválenie novely zákona o telekomunikáciách a najmä dátumu jej účinnosti v plnom rozsahu.

Jedným z týchto tvrdení je, že „alternatívni operátori budú používať prenajaté vedenia ako prostriedok na získanie atraktívnych firemných zákazníkov a nebudú mať záujem o poskytovanie služieb obyčajným občanom“.

Tieto tvrdenia v médiách evokujú dojem, že ST, a.s. zrazu prídu o svoje miestne siete, ktoré si medzi sebou porozdeľujú iní operátori. Bolo by vhodné to uviesť na pravú mieru a zdôrazniť, ST, a.s. budú povinní uvoľniť len voľné vedenia, ktoré sami nevyužívajú, a v žiadnom prípade sa nejedná o prebratie zákazníkov zo zákona, pričom je potrebné zdôrazniť, že nejde o prenechanie miestneho vedenia alternatívnemu operátorovi bezúplatne, ale ide o obchodný vzťah, t.j. ST, a.s. budú tieto voľné vedenia prenajímať alternatívnym operátorom. Nejde o to, o čo sa ktorá firma bude snažiť, či budú mať alternatívni operátori záujem o rezidenčný sektor, alebo nie. Rozhodujúcim faktorom je vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých. Teda aby mali na trhu okrem historicky daného monopolu miesto a rovnaké podmienky aj ostatní investori, ktorý majú záujem podnikať v tejto oblasti. Situácia sa potom vyvinie na základe trhových síl. Trh sám vygeneruje tých, o ktorých služby bude záujem a ktorí sú schopní prežiť. Možno to budú ST. Ak to iní pri niektorých službách dokážu lepšie, tak to budú iní. Na trhu sa presadia tí, ktorí budú vedieť svoje služby ponúknuť tak, aby boli nákladovo čo najnižšie a pritom mali primeraný zisk.

Alternatívni operátori, ktorí sú prevažne dátoví a internetoví provideri - chcú väčšinou svoje existujúce služby rozšíriť o možnosť hlasových služieb a tak od času, keď im to zákon umožní, zvýšiť rozsah a komfort poskytovania služieb pre svojich zákazníkov. Pokiaľ sa im podarí získať nejakých zákazníkov, ktorí sú toho času zákazníkmi ST, a.s., bude to len v prípade, že budú mať výhodnejšiu ponuku v rámci konkurenčného prostredia. Nejedná sa teda o „prebratie lukratívnych zákazníkov“, ale trh sám vyselektuje tých, ktorí budú vedieť poskytnúť žiadané služby za dobré ceny.

Pokiaľ ide o poskytovanie služieb obyčajným občanom, je potrebné zobrať do úvahy, že nástup a rozvoj mobilných technológií má výrazný dopad aj na pevné siete a to najmä na hlasovú službu. Zatiaľ čo penetrácia mobilov prudko rastie, penetrácia pevných liniek sústavne klesá. Je to prirodzený vývoj. Mobily predstavujú personálnu komunikáciu a tak pevné linky postupne prestávajú zohrávať rolu „personalizovaného rodinného telefónu“. Existujúce ostávajú viac-menej zo zotrvačnosti, ďalej pre tých, čo potrebujú použiť pevnú linku pre prístup na internet a pre živnostníkov a podnikateľov, resp. firmy. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v prípade unbundlingu, je možná aj taká kombinácia, že doterajší užívateľ telefónnej služby bude môcť na tej istej linke používať napríklad hlasovú službu, danú v pásme 300 - 3400 Hz od jedného operátora, napr. ST, a pripojenie na internet od toho kto bude mať výhodnejšie ceny, alebo služby, podľa toho na čo klient kladie dôraz.

Do tejto kategórie je možné zariadiť aj jeden z medializovaných problémov, ako je zavedenie pilotu novej služby ST - ADSL. Podmienky pre používanie tejto služby postavili ako viazanú službu, teda zjednodušene jedna linka jeden operátor. V skutočnosti však je možné aplikovať to, čo som už spomenula, teda telefón môže poskytovať jeden operátor a ADSL na tej istej linke iný operátor.

Nie je teda dôvod, aby alternatívni operátori začali masívne budovať miestne siete, kde to doposiaľ neurobili ST, ktoré však do konca tohto roku majú monopol na hlasovú službu. To je predsa dostatočný dôvod na to, aby za takúto exkluzivitu zo zákona mali zo zákona aj určité povinnosti. Pokiaľ ide o povinnosť ST poskytovať univerzálnu službu, zákon o telekomunikáciách v § 26 obsahuje ustanovenie, podľa ktorého pri poklese podielu výkonov prevádzkovateľa povinného poskytovať univerzálnu službu pod 80 % na trhu verejnej telefónnej služby, úrad uloží povinnosť prispievať všetkým poskytovateľom na vyrovnanie preukázateľnej straty, ktorá vznikla povinným poskytovaním univerzálnej služby.

Ďalším medializovaným argumentom ST, a.s. je, že ST nemajú rebalansované ceny, čiže neúčtujú zákazníkom ceny za telefónne linky, ktoré by plne zohľadňovali náklady. V prípade, že dôjde k predčasnej povinnosti prenajímať vedenia a s akceptovaním cenového bežného cenového modelu, ktorý pokryje náklady, to podľa ST znamená v konečnom dôsledku zvýšenie cien, čo bude znášať koncový užívateľ.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa k tomuto problému postaví regulačný orgán, teda TÚ SR. Tu treba opäť verejnosť informovať, že podľa § 33 ods. 1 platného Zákona o telekomunikáciách zjednodušene povedané operátori verejných telekomunikačných sietí a služieb nemôžu používať krížové financovanie telekomunikačných činností. Z medializovaných vyjadrení predstaviteľov ST však vyplýva, že konkrétne aj ceny za hlasovú službu nie sú nákladovými cenami, a teda táto služba je v rozpore so zákonom krížovo financovaná. Od 1.1.2003 však budú mať podľa súčasne platného zákona aj ST povinnosť viesť oddelené účtovníctvo pre jednotlivú druhy služieb. Pokiaľ majú ST ceny za telefónne linky skutočne poddimenzované, budú ich musieť zvýšiť v súlade s § 33 platného zákona od 1. januára 2003 bez ohľadu na to, či miestne vedenia budú uvoľnené, alebo nie. Jednoducho to bude preto, že od 1.1. 2003 nebudú môcť služby krížovo financovať.

Medializovaným argumentom negatívneho vraj až diskriminačného dopadu novely Zákona o telekomunikáciách ST, a.s. je aj tvrdenie, že uvoľnenie miestnej vedenia zvýši nezamestnanosť.

Túto vec je tiež potrebné uviesť na pravú mieru. Jednak počet zamestnancov ST sa už niekoľko rokov výrazne znižuje a taktiež podľa vyjadrení k Plánu zamestnanosti ST (zdroj SITA z 20.6.2002), tento predpokladá zníženie počtu pracovníkov do konca roku 2002 cca o ďalších 1300 zamestnancov. Cca 1300 ľudí teda príde o prácu aj bez unbundlingu. Je pozoruhodné si v tejto súvislosti povšimnúť, že mediálne negatívne pôsobiace kauzy - projekty sa ST snažia prezentovať ako „dopady novely zákona“. Je tiež vhodné, aby verejnosť vedela, že počet pracovníkov je danými niekoľkými parametrami. Jedným z nich je aj pomerný ukazovateľ počet zamestnancov na počet telefónnych liniek. Toto kritérium však veľmi jasne hovorí o tom, že pokiaľ si budú klienti ST, a.s. odhlasovať pevné telefónne linky, ich počet bude stále klesať a aby bol ukazovateľ naplnený, bude musieť byť bez ohľadu na unbundling zabezpečený aj pokles pracovníkov.

Sú rôzne spôsoby prístupu k medializovaniu a interpretovaniu niektorých aktuálnych problémov z telekomunikačného prostredia. Myslím, že je tak trochu na škodu všetkých zotrvávanie ST, a.s. na pozícii moci aj tam, kde síce majú jednoznačne prím v technologickom a sieťovom zázemí, avšak zjavne pokuľhávajú v marketingovom presadení produktov, napriek masívnym mediálnym kampaniam. Základom pre budovanie transparentného konkurenčného prostredia je dobrá legislatíva. Svoju rolu v tomto prípade však zohráva aj postoj účastníkov trhu a pochopiteľne aj dominantného operátora. Existuje totiž viacero možností, ako môže subjekt pôsobiť na trhu. Jedna z nich konfrontačná a ďalšia z možností je spolupráca na nediskriminačnej báze. Technické zázemie je len jeden z predpokladov na uplatnenie služby na trhu. Forma spolupráce na nediskriminačnej báze skôr umožní zaplniť voľné miesta na trhu požadovaných služieb a najmä umožní aj využitie kvalifikovaného poskytovania služieb formou outsourcingu, čo určite prispeje aj k väčšej spokojnosti užívateľov služieb. Vlastníctvo unikátnych technických prostriedkov ešte neznamená schopnosť vedieť ich efektívne využívať.

Bez konkurenčného prostredia nie je motivácia pre zlepšovanie služieb, prípadne znižovanie cien. V tomto kontexte teda dátum 1.1.2003 znamená len odštartovanie tohto procesu.

Späť | Domov