ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

Nezávislý regulátor je závislý od štátneho rozpočtu

Trend | 16.10.2003

Úrad by si na vyššie platy dokázal zarobiť, držia ho však zákony o verejnej a štátnej službe

Z návrhu zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že kľúčom k úspešnej liberalizácii telekomunikačného trhu na Slovensku bude angažovaný, kompetentný a zodpovedný regulačný orgán. Predseda Telekomunikačného úradu (TÚ) SR Milan Luknár však už teraz otvorene hovorí o tom, že môže nastať problém. Jeho príčinu vidí v tom, že ani po troch rokoch regulačnej praxe, alternatívnymi operátormi označovanej ako nie veľmi úspešnej, sa v novom zákone nerieši finančná nezávislosť úradu.

Novým zákonom sa kompetencie regulátora výrazne rozšíria, dostanú sa na štandardnú európsku úroveň. Kompetencie však nie sú všetko, "úrad musí mať zodpovedajúce podmienky, finančné a personálne zdroje", konštatuje predseda Asociácie telekomunikačných operátorov Vladimír Ondrovič. "Pokiaľ sa to nestane, ostaneme na tom istom mieste, ako sme dnes," dodáva.

TÚ SR bude aj po vstupe zákona o elektronických komunikáciách do platnosti naďalej naviazaný na rozpočtovú kapitolu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR. Hoci práve to je inštitúcia, ktorá vykonáva akcionárske práva k 34 percentám Slovenských telekomunikácií (ST). Firmy, voči ktorej má byť v blízkej budúcnosti smerovaná väčšina regulačných opatrení, obmedzujúcich jej dominantné postavenie na trhu.

Tri lepšie miesta

Nedostatok prostriedkov vyplývajúci z nevyhovujúceho modelu financovania je v diskusii o novom telekomunikačnom zákone pre predsedu TÚ SR agendou číslo jeden. M. Luknár podčiarkuje, že jeho úrad síce na poplatkoch od operátorov a providerov vyberie napríklad v tomto roku 250 miliónov korún, no na vlastnú prevádzku môže minúť necelých 110 miliónov, z toho približne 40 percent na mzdy. Väčšiu časť príjmov úrad odvedie do štátneho rozpočtu.

Vzhľadom na štatút TÚ SR - nie je ústredným orgánom štátnej správy - má regulátor problém zaplatiť kvalitných pracovníkov, tvrdí M. Luknár. "Z 204 pracovníkov môže úrad v zmysle zákonov o verejnej a štátnej službe výrazne lepšie finančne ohodnotiť len troch. A nie je to predseda ani podpredseda úradu. Sú to predsedovia troch najdôležitejších odborov." Získať mladých perspektívnych ľudí je nemožné, ťažká si predseda TÚ SR. Necelých 110 miliónov korún ročne mu pritom nestačí na to, aby si najal externých konzultantov a zaplatil špičkové právnické služby. Hoci je to bežná prax napríklad aj v zabehnutom a personálne dobre vybavenom nemeckom regulátorovi.

Úrad pritom zlyháva práve na právnych nuansách. "Účastníci konaní nikdy nenapadli podstatu veci. Vždy išli po formálnych nedostatkoch," tvrdí jeho predseda. Tak to bolo aj v prípade udeľovania licencie na prevádzkovanie bezdrôtovej káblovej televízie v systéme MMDS pre bratislavský región. Vo výberovom konaní síce uspela spoločnosť Satro, s.r.o., Bratislava, ktorá sľúbila narušiť monopol UPC Slovensko, s.r.o., Bratislava v hlavnom meste Slovenska. No etablovaný hráč využil formálnu chybu regulátora a vstup nového konkurenta na trh na nejaký čas zablokoval.

Ešte viac práce

Nevyhovujúci systém financovania úradu sa ešte viac prejaví v budúcom roku, po vstupe zákona o elektronických komunikáciách do platnosti. Riaditeľ rakúskeho Regulačného úradu pre telekomunikácie a vysielanie (RTR) Georg Serentschy pripomína, že nový regulačný rámec vyžaduje od regulátora viac detailných trhových analýz, vyššiu efektívnosť rozhodovania, väčšiu flexibilitu, ako aj snahu o harmonizáciu prostredia v rámci jednotného európskeho trhu. Inými slovami - viac odborníkov z oblasti telekomunikácií, práva, so schopnosťou intenzívneho nasadenia a znalosťami cudzích jazykov.

Slovenský regulátor však na budúci rok v rámci všeobecných úsporných opatrení vládneho kabinetu dostane ešte menej peňazí ako v tomto roku. V návrhu štátneho rozpočtu sa preň počíta len so 103 miliónmi korún, o dvadsať milió­nov korún menej, ako si úrad naplánoval. Rozpočtované príjmy sa pritom nezmenili, mali by dosiahnuť 265 miliónov korún. "Trhoví hráči sú ochotní za reguláciu platiť, ale štátny rozpočet nám ju neumožňuje vykonávať," ponosuje sa M. Luknár.

Podobne vidia problém aj operátori. "Budeme mať dobrý zákon, ale telekomunikačný úrad ho nebude môcť aplikovať do praxe," predpovedá šéf právneho oddelenia UPC Slovensko Michal Krištúfek.

Model samofinancovania

Nie všetky krajiny Európskej únie a pristupujúcich štátov financujú telekomunikačného regulátora zo štátneho rozpočtu. Napríklad maďarský Úrad pre komunikácie, ktorý okrem telekomunikácií pokrýva aj retransmisiu vysielacieho signálu, žije z poplatkov za licencie a správu frekvencií.

Rakúsky model je založený na priamych príspevkoch účastníkov trhu, pričom najmenší sú od ich platenia oslobodení. RTR je však pod prísnym drobnohľadom tak štátnych orgánov, ako aj súkromných firiem a asociácií. "Všetci hráči prijali tento systém veľmi dobre," mieni G. Serentschy. "Sú našimi klientmi, ktorým poskytujeme regulačné služby."

Ministerstvo dopravy podľa riaditeľa sekcie pošty a telekomunikácií Viliama Podhorského zvažovalo aj model samofinancovania TÚ SR: "Na to by však bol potrebný samostatný zákon." Pripraviť ho súčasne so zákonom o elektronických komunikáciách v silách rezortu nebolo. Na základe uznesenia vlády by však ministerstvo malo do konca tohto roka pripraviť minimálne analýzu možného zlúčenia TÚ SR, Poštového úradu a Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Späť | Domov