ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

Provideri chcú od ST lepšie podmienky pre širokopásmový internet

Trend | 31.07.2003

Dominantný operátor zmeny neplánuje

Slovensko má za sebou dva mesiace predaja širokopásmového prístupu do internetu prostredníctvom technológie ADSL. Názory na jeho rozbeh sa rôznia. Kým Slovenské telekomunikácie (ST) sú spokojné, konkurenční poskytovatelia internetu, ktorí službu poskytujú na báze veľkoobchodnej zmluvy s dominantným operátorom, hovoria prinajmenšom o spľasnutí očakávaní.

Šesťsto používateľov

Úspešnosť ADSL možno hodnotiť z dvoch hľadísk. Prvým je počet telefónnych liniek, ktoré ST ako prevádzkovateľ pevnej telekomunikačnej siete prispôsobili na vysokorýchlostný prenos dát. Druhým aspektom je úspešnosť ST, ako aj ďalších ôsmich konkurentov pri predaji samého pripojenia do internetu na týchto linkách.

Do polovice júla ST inštalovali 620 dátových ADSL liniek. Ďalších zhruba tristo záujemcov na zriadenie prípojky čakalo. Ako pre TREND uviedol projektový manažér ST Jaroslav Zguriš, očakávania dominantného operátora "sa napĺňajú". Počet zákazníkov, ktorí využívajú služby ST aj na prístup do internetu, nechce uviesť. Predpokladá však, že vedúca pozícia telekomu v internetových službách sa odrazí aj na jeho podiele na trhu ADSL.

So začiatočným predajom ADSL je viac-menej spokojný aj Slovanet, a.s., Bratislava. Ten začal širokopásmový internet ponúkať v rámci promočnej akcie už začiatkom apríla, teda dva mesiace predtým, než ST oživili prvé ADSL linky. "Podarilo sa nám získať veľkú časť záujemcov, ktorí na ADSL čakali," hovorí marketingový riaditeľ Slovanetu Roman Greguš. Jedným dychom však dodáva, že čakali väčší záujem. Navyše ďalší predaj po vlne začiatočného záujmu výrazne klesol. Konkrétny počet ADSL zákazníkov ani R. Greguš nechce prezradiť. Tvrdí však, že podľa dostupných informácií sú na tom lepšie ako ich konkurenti.

Produktový manažér a konateľ Nextry, s.r.o., Bratislava Juraj Ďurov je z prvých dvoch mesiacov predaja ADSL sklamaný: "Naše očakávania sa nenapĺňajú a s veľkou pravdepodobnosťou sa ani nenaplnia." Predstavitelia GTS Slovakia, s.r.o., Bratislava ani s veľkou nákupnou horúčkou nerátali. "Mali sme skeptické odhady, ktoré sa v podstate naplnili," hovorí manažér pre stratégiu a produkty Ivan Leščák.

Provideri: ST DSL je pridrahé

Príčinu slabého rozbehu ADSL vidia poskytovatelia internetu "na základe informácií od zákazníkov" vo vysokých poplatkoch ST. Dominantný operátor si za zriadenie ADSL linky účtuje 4 800 korún a za jej prevádzku 1 320 Sk mesačne (služba ST DSL). V rámci najlacnejšieho internetového pripojenia, napríklad Nextra ADSLink Optimal 1 alebo Dial Telecom Lite, si možno za mesiac zo siete stiahnuť jeden gigabajt dát za 400 - 450 korún (všetky ceny s DPH). Internetové služby ST sú o niečo drahšie ako v prípade väčšiny konkurentov.

Vzhľadom na vysoké obstarávacie náklady o širokopásmový internet prejavili záujem predovšetkým firmy. Napríklad v Slovanete a GTS tvoria rezidenční zákazníci len desatinu všetkých ADSL klientov. "Celosvetový vývoj pritom jednoznačne potvrdzuje, že ADSL služby nachádzajú obľubu práve u domácich zákazníkov, čo je dané okrem iného aj veľmi priaznivým pomerom ceny a výkonu," tvrdí J. Ďurov.

Podľa záznamov ST tvoria domácnosti približne štvrtinu všetkých záujemcov o ADSL linku. "Predaj služby sa začal v letnej sezóne, keď rezidenční zákazníci väčšinou trávia letné dovolenky a dopyt po všetkých službách a produktoch okrem cestovného ruchu je nižší," zdôrazňuje viceprezident ST pre komunikáciu Ján Kondáš.

Konkurenční poskytovatelia sú však iného názoru. "Vysoké poplatky väčšinu nefiremných záujemcov odradili napriek tomu, že o službu mali záujem a radi by ju využívali," myslí si riaditeľ predaja Slovanetu Ivan Kostelný a dodáva: "Na strane poskytovateľov internetu však už nie je priestor na zníženie cien, pretože pri ADSL sa pohybujú na hranici návratnosti."

Podľa neho možno ADSL sprístupniť širšej skupine používateľov len za predpokladu, že sa zníži mesačný poplatok za službu ST DSL. Manažér GTS I. Leščák navrhuje, aby telekom predával viac variantov širokopásmovej linky s rôznou prenosovou rýchlosťou. K aktuálnej 768 kbit/s linke za 1 300 korún by mohla pribudnúť alternatíva s polovičnou kapacitou za päťsto - šesťsto korún mesačne. "ST by tým plne uspokojili nároky bežných domácností a zároveň by umožnili poskytovateľom internetu ponúkať produkty s prijateľnou cenou," dopĺňa J. Ďurov.

ST: Sú aj iné príčiny

Slovenské telekomunikácie o znížení poplatku za prevádzku ADSL linky zatiaľ diskutovať nechcú. Argumentujú, že cena služby je nákladová, pokrýva investície do technológie širokopásmového internetu, ako aj dohľad a údržbu siete. Firma v tomto roku na vývoj služby ST DSL vynaložila vyše sto miliónov korún, tvrdí J. Zguriš.

Na porovnanie - na zriadení dátových liniek pre tisícku používateľov dominantný operátor zarobí štyri milióny korún, ďalší milión mu ročne prinesú mesačné poplatky za ich využívanie.

J. Zguriš odmieta súvislosť medzi pomalým nábehom ADSL na Slovensku, o ktorom hovoria konkurenční poskytovatelia, a cenou za prevádzku dátovej linky. Domnieva sa, že rozšírenie širokopásmového internetu negatívne ovplyvňuje aj nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, slabá počítačová vybavenosť domácností a chýbajúci internetový obsah. "Verím, že všetky tieto bariéry časom pominú a širokopásmový internet sa stane samozrejmosťou aj na Slovensku," dodáva.

Konkurenční provideri však vidia ešte minimálne jednu prekážku a tou je viazanosť služby ST DSL na vybrané balíky hlasových služieb, ako napríklad ST Standard. Dátovú linku si nemožno objednať samostatne ani na zvýhodnený program ST Mini. Na rozdiel od programu ST Maxi, kde to ide. Okrem toho ak si zákazník na internetové pripojenie nevyberie ST, musí uzatvárať dva zmluvné vzťahy. Jeden s ST na zriadenie a prevádzku dátovej linky a ďalší s poskytovateľom na poskytnutie prístupu do internetu. Podľa providerov to môže záujemcov odradiť od využitia ich služieb. Ako navyše v rozhovore pre TREND poznamenal predseda Asociácie telekomunikačných operátorov Vladimír Ondrovič (TREND 28/2003), viazanie produktov zakazuje licencia ST.

Predstavitelia dominantného operátora sú iného názoru. "Neoprávnené viazanie môže vzniknúť len tam, kde dva produkty svojou povahou alebo s ohľadom na ich využitie nemusia byť dodávané jedným dodávateľom," mieni J. Zguriš a dodáva: "Z tohto dôvodu je spôsob, akým ST ponúkajú ADSL služby, v súlade tak s licenciou, ako aj so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže."

Fakt, že ADSL prístup možno zriadiť len na linkách s určitými volacími programami, podľa J. Zguriša vyplýva z toho, že v štandardnom volacom programe sú zarátané náklady na účastnícku prípojku, ktoré v poplatku za ST DSL chýbajú. "Samostatná ponuka ST DSL by teda nebola pre zákazníkov lacnejšia, pretože by nutne muselo prísť k zvýšeniu tohto poplatku," tvrdí projektový manažér ST. Obchodnú politiku svojho zamestnávateľa bráni tiež tým, že rovnaký model predaja ADSL prevláda aj v zahraničí.

Koncom tohto roka by mal na trh prísť nový ADSL produkt. Zatiaľ však o ňom nie sú žiadne technické či obchodné informácie.

Provideri: Zmeniť ISP Gate

Poskytovateľom internetu sa nepozdávajú ani podmienky veľkoobchodného modelu ST - služby ISP Gate, na základe ktorého cez ADSL pripájajú koncových zákazníkov.

ISP Gate je v podstate linka providera do siete ST v peeringovom centre SIX, v ktorom sú vzájomne prepojení všetci poskytovatelia internetu na Slovensku. Za zriadenie spojenia zaplatia 200-tisíc korún, pričom jeho prevádzka sa spoplatňuje tak na základe nastavenej prenosovej kapacity, ako aj množstva prenesených dát. Napríklad za najnižšiu 10 Mbit/s linku zaplatí provider 70-tisíc korún mesačne, pričom každý prenesený gigabajt ho bude pri prevádzke do dvoch terabajtov (2 000 GB) stáť sto korún (všetky ceny bez DPH). Pri vyššej kapacite linky, ako aj väčšom objeme prenesených dát sa jednotková cena pripojenia znižuje.

"Platné obchodné podmienky zvýhodňujú veľkých operátorov, predovšetkým ST," myslí si I. Leščák a vysvetľuje: "Firmy, ktoré ako prvé získajú veľa klientov, budú môcť ceny za pripojenie po určitom čase znížiť." Menší poskytovatelia však budú mať problém. Ak sa im nepodarí získať dostatočný počet klientov, nedokážu ISP Gate zaplatiť. Niektorí menší provideri preto neuzatvárajú zmluvu s ST, ale využívajú existujúce pripojenie väčšieho konkurenta. GTS takto podľa I. Leščáka spolupracuje s troma poskytovateľmi.

Provideri chcú cenové podmienky služby ISP Gate zmeniť. Okrem toho požadujú, aby ST poskytovali nepretržitý servis u koncových zákazníkov, ktorý sa v súčasnosti robí len v pracovnom čase. Navyše by chceli sieť dominantného operátora monitorovať, aby vedeli zistiť zdroj prípadnej poruchy. Návrh na ich úpravu má podľa I. Leščáka vzísť z pracovnej skupiny, ktorá vznikla na pôde Asociácie poskytovateľov internetu (API) aj za účasti dominantného operátora.

Diskusia s ST však nebude jednoduchá. Telekomunikácie chcú, aby sa služba ISP Gate na trhu najprv aklimatizovala. "V súčasnosti neuvažujeme o žiadnych zmenách," uvádza hovorca spoločnosti Radoslav Bielka.

Vzdorujúci eTel

Na nevýhody služby ISP Gate už začiatkom mája upozorňoval eTel Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorý ako jediný z veľkých alternatívnych hráčov veľkoobchodnú ADSL zmluvu s dominantným operátorom neuzavrel. Namiesto toho požiadal ST o vzájomné prepojenie sietí v zmysle zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách.

To však telekom odmietol. Argumentoval, že zo zákonnej definície nemožno odvodiť pojem verejnej telekomunikačnej ADSL siete, a preto neexistuje ani zákonná povinnosť ST akceptovať žiadosť o prepojenie.

Alternatívny operátor sa s touto odpoveďou neuspokojil. Požiadal Telekomunikačný úrad (TÚ) SR, aby sa k negatívnemu rozhodnutiu dominantného operátora vyjadril. Úrad bol dovtedy mimo hry, pretože ST ponúkli providerom pripojenie do ADSL siete formou komerčného produktu, na ktorý sa nevzťahuje regulácia.

TÚ SR na žiadosť eTelu odpovedal vyhlásením, že podľa neho v zmysle telekomunikačného zákona nejde o vzájomné prepojenie sietí, ale o prístup do siete. A to musia ST ako významný hráč na relevantnom trhu zo zákona poskytnúť inému prevádzkovateľovi telekomunikačnej siete. Povzbudení stanoviskom regulátora manažéri eTelu ešte raz oslovili ST, pričom "prepojenie sietí" zamenili za "prístup do siete".

ST sa však vzdať nemienia. Podľa R. Bielku operátor zabezpečuje prístup do siete "prostredníctvom svojich produktov, teda v danom prípade produktom ISP Gate".

Ani eTel nechce ustúpiť. Spolieha sa na paragrafy telekomunikačného zákona, ktorý pri žiadosti o prístup do siete dáva TÚ SR širšie kompetencie ako v prípade prepojenia. Regulátor môže predovšetkým zasiahnuť do rokovaní operátorov ešte pred podpisom zmluvy.

Podľa zákona môžu ST odmietnuť žiadosť o pripojenie z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti. Ak to neurobia, ale zároveň v trojmesačnej lehote nepríde ani k uzavretiu zmluvy, môže do hry na základe podnetu eTelu vstúpiť TÚ SR. Nanajvýš o ďalších 60 dní musí regulátor rozhodnúť, či návrh na uzavretie zmluvy definitívne zamietne alebo rokujúcim stranám prikáže dohodu podpísať. Právnik eTelu Branislav Máčaj je presvedčený, že alternatívny operátor sa touto cestou dopracuje k lepším obchodným podmienkam, ako majú jeho konkurenti. Kedy a či vôbec, je zatiaľ v nedohľadne.

Späť | Domov