|
V Bruseli iba krútia hlavamiHospodársky denník | 20.06.2003 Sklamanie telekomunikačných operátorov nad lobistickou hrou
Prijímania novely telekomunikačného zákona možno pokojne označiť za kocúrkovské. Napríklad, hneď po schválení novely sa predstavitelia SR pochválili touto skutočnosťou a deklarovali, že sú tak odstránené výhrady EÚ v tejto oblasti. Nadväzne, veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku Eric van der Linden za tento skutok listom poďakuje ústavným činiteľom. Jeho list ešte ani nevychladol a prezident republiky vrátil (už druhýkrát) novelu do NR SR a koaličná (byro)rada odporučí poslancom novelu neschváliť len preto, že ide o návrh opozičných poslancov. S úžasom sledoval toto šachovanie komisár Európskej komisie pre podnikanie a informačnú spoločnosť Erkki Liikanen, ktorý v pondelok absolvoval prvú oficiálnu návštevu Slovenska. Komisár vyslovil presvedčenie, že novela zákona o telekomunikáciách bude čo najskôr schválená a zdôraznil, že bez tejto novely regulačné prostredie slovenského telekomunikačného trhu nezodpovedá požiadavkám Bruselu. Aj Asociácia telekomunikačných operátorov (ATO) vyjadrila sklamanie nad tým, že prezident republiky vrátil novelu telekomunikačného zákona späť do parlamentu. ATO rešpektuje ústavné právo prezidenta, ale zároveň upozorňuje, že prezident R. Schuster už po druhýkrát fakticky zabránil reálnej liberalizácií telekomunikačného trhu. Z dôvodov odmietnutia novely, ktoré prezentoval prezidentský úrad, považuje ATO za opodstatnenú iba tú výhradu, kde sa ukladá za povinnosť operátorovi poskytovať štátu zariadenia na odpočúvanie. To by najmä pre menších operátorov predstavovalo dodatočné veľmi vysoké náklady. Predseda ATO Vladimír Ondrovič na okraj opätovného vrátenia novely do parlamentu okrem iného zdôraznil: "Za vrátením novely sa skrývajú viaceré súvislosti. V prvom rade je to atribút neviazaného prístupu k miestnym vedeniam dominantného operátora pre operátorov ostatných. V praxi to znamená, že doteraz monopolné Slovenské telekomunikácie musia sprístupniť ostatným operátorom koncové vedenia, ktoré sú posledným článkom vedenia siete k zákazníkovi. Samozrejme, v snahe dominantného operátora je túto povinnosť čo najviac oddialiť. Nečudujem sa, že si chránia monopolné výhody, dá sa to podnikateľsky pochopiť. Avšak takýmto snahám v Európskej únii už odzvonilo, pretože tieto krajiny prijali regulačný rámec, ktorého úlohou je vytvoriť konkurenčné prostredie na telekomunikačnom trhu každej krajiny únie. Za nepodpísaním novely môžu byť aj fakty, ktoré sú uvedené v tajnej privatizačnej zmluve Slovenských telekomunikácií, ktoré už ovláda Deutsche Telecom. Mám informácie, že v zmluve sa SR zaväzuje, že neprijme žiaden zákon, vyhlášku alebo rozhodnutie v oblasti telekomunikácií, ktoré má podstatný nepriaznivý účinok na hospodárenie dominantného operátora. Tento účinok je definovaný tak, že výška nákladov alebo stratených výnosov nesmie byť po prijatí spomínaných ustanovení vyššia ako 10 mil. EUR. A prijatie predmetnej novely zákona možno charakterizovať ako podstatný, nepriaznivý účinok. Ďalšou závažnou vecou je podľa odborníkov problém s odpočúvaním, čo je na Slovensku najmä v poslednom polroku veľmi populárna téma. Podľa dnes platnej legislatívy, všetky náklady ktoré sú spojené s odpočúvaním hovorov znáša operátor. To malo opodstatnenie, keď bol na Slovensku jeden, navyše štátny operátor. Čiže bolo jedno, kto to platil. Teraz je však situácia iná, na trhu sú súkromné, menšie firmy, a tak sa predseda ATO Vladimír Ondrovič oprávnene pýta: "Prečo by mali jednotliví operátori platiť za štát odpočúvanie hovorov? V normálnych demokraciách je to tak, že buď si tieto služby zabezpečuje štát sám, alebo si napríklad ministerstvo vnútra objedná tieto služby a potom za ne riadne zaplatí." Predseda ATO V. Ondrovič vyjadril obavu nad tým, že vrátením novely sa nezvýšia ani právomoci Telekomunikačného úradu pri celkovej regulácií trhu a hlavne sa posilní postavenie Slovenských telekomunikácií, čo sťaží fungovanie ostatných operátorov. Podľa neho je viac ako pravdepodobné, že novela nezíska podporu 76 poslancov, čo je potrebná kvóta na to, aby zákon, ktorý do parlamentu vrátil prezident, poslanci schválili. Mali by sa však držať slov spomínaného bruselského komisára Erkki Liikanena, ktorý pri návšteve Slovenska zdôraznil, že pol roka v živote neznamená až tak veľa, ale vo vyspelej informačnej spoločnosti je to veľmi dlhý čas. Aj poprední odborníci tvrdia, že skutočne ide o významnú novelu a argumenty o tom, že všetko vyrieši nový zákon o elektronických komunikáciách, neobstoja a sú zavádzaním.
Jozef Kunik Späť | Domov
|
|
