www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Úplná liberalizácia zostáva na papieri

Proces uvoľnenia telekomunikačného trhu brzdí nedokonalá legislatíva, ktorá stavia regulátora do pozície štatistu

Licenciu na poskytovanie hlasovej služby v pevnej telekomunikačnej sieti má v súčasnosti okrem Slovenských telekomunikácií (ST), a.s., Bratislava ešte ďalších 14 firiem. Výber poskytovateľa hlasovej služby individuálnou voľbou je však zatiaľ obmedzený iba na mobilných operátorov a pri volaniach do zahraničia. Širší výber majú v súčasnosti volajúci pri telefonovaní do zahraničia prostredníctvom telefónnych kariet. Túto službu bežným klientom poskytujú napríklad PosTel, a.s., Bratislava a Nextra, s.r.o., Bratislava. Podstatne lepšia situácia panuje v bonitnejšej biznis sfére, kde operátori a v niektorých prípadoch aj poskytovatelia internetu v rámci dátových služieb umožňujú svojim klientom aj telefonovať cez internet (VoIP). V súčasnosti sa VoIP, po vyriešení začiatočných problémov s kvalitou, od klasickej hlasovej služby takmer nelíši. Jediným rozdielom je požadované štvrťsekundové oneskorenie prenosu hlasu medzi volajúcim a volaným.

Poskytovanie lokálnych a medzinárodných hovorov na širšej báze sa ostatným operátorom neoplatí dovtedy, kým sa za ekonomické ceny neprepoja so sieťou ST, ktorá zahŕňa približne jeden a pol milióna koncových telefónnych staníc na celom Slovensku. Prepojenie sietí a voľba operátora znamená pre ST stratu časti súčasných tržieb, a preto sa odďaľovaním prepojenia sietí snažia zákazníkov "uchrániť" pred konkurenciou. V prípade, že operátori siete prepoja, zákazník si bude môcť zvoliť, cez ktorého poskytovateľa chce hlasovú službu využívať. Pri lokálnych volaniach využije napríklad ST a do zahraničia zasa môže telefonovať cez iného operátora ponúkajúceho výhodnejšie tarify. Firmám, ktoré oficiálne požiadali o prepojenie, ST predložili neverejnú referenčnú ponuku, ktorá obsahovala technické podmienky prepojenia a návrh cien prepojovacích volaní, pričom pod obchodné tajomstvo spadajú aj rokovania. Dominantný operátor sa takto poistil pred možným mediálnym tlakom rokujúcich. Podľa prezidenta ST Miroslava Majoroša je to celkom legitímny postup. Zákon to firme dovoľuje a operátor sa snaží vytvoriť si čo najlepšie východiskové podmienky na uzavretie výhodných zmlúv. Podmienky prepojenia však boli pre konkurenciu neprijateľné. Alternatívni operátori aj napriek obchodnému tajomstvu neskrývali rozhorčenie a podľa generálneho riaditeľa GTS Slovakia, s.r.o., Bratislava Branislava Brezoviča by podpis takejto zmluvy znamenal defraudáciu firmy. Ceny prepojovacích volaní boli privysoké a operátorom nevyhovoval ani navrhnutý bod prepojenia sietí. Na jeho dosiahnutie by si totiž museli od ST prenajať dátové okruhy, čo by znamenalo náklady navyše.

Telekomunikačný úrad (TÚ) SR, ktorý by mal strážiť rovnováhu na telekomunikačnom trhu, zaujíma pozíciu štatistu. Okrem absencie fundovaných odborníkov mu ruky zväzujú aj dve legislatívne normy - zákon o telekomunikáciách a zákon o cenách. Z hľadiska prepojenia sietí pozabudli tvorcovia telekomunikačného zákona hráčov s významným podielom na relevantnom trhu zaviazať povinnosťou zverejniť referenčnú ponuku. Obrnili ich aj pred prípadnými zásahmi regulátora. TÚ SR totiž nemôže do rokovaní medzi operátormi vôbec vstupovať. Firma, ktorá v rokovaniach ťahá za kratší koniec, musí najprv uzavrieť nevýhodnú zmluvu, a až potom sa môže na regulátora obrátiť s podnetom. Ďalším problémom je, že TÚ SR doteraz nestanovil maximálne ceny prepojenia. Výpočet výsledkov prostredníctvom metodiky LRIC (Long Run Incremental Costs) je totiž príliš zdĺhavý a priveľmi závisí od vkladaných údajov. Na urýchlenie celého procesu však môže použiť benchmarking a stanoviť ceny na základe európskeho priemeru. Slovenský zákon o cenách, podľa ktorého musí postupovať, však takúto metódu nepozná, a preto by ST mohli takýto postup regulátora súdne napadnúť. TÚ SR by v súčasnosti mohol určiť cenové podmienky prepojenia formou regulačného opatrenia, myslí si predseda Asociácie telekomunikačných operátorov (ATO) Vladimír Ondrovič. Už vlani na jeseň mu totiž dominantný operátor predložil oddelené náklady a začiatkom roka aj referenčnú ponuku na prepojenie sietí. Možnosti TÚ SR v tomto smere však zákon stanovuje veľmi vágne a regulátor si preto bude musieť svoje rozhodnutie obhájiť. Vzhľadom na nedostatok kvalitných odborníkov sa TÚ SR obáva konfrontácie s dobre platenými právnikmi operátora, priznal podpredseda úradu Juraj Michna. Podľa operátorov vinu nemožno zvaľovať iba na nedokonalú legislatívu. V. Ondrovič si myslí, že rozvoj telekomunikačného trhu sčasti brzdí aj sám regulátor, nakoľko nestanovil mantinely na fungovanie jednotlivých hráčov. Preto operátori formou otvoreného listu požiadali predsedu Národnej rady (NR) SR, aby "obnovil funkčnosť TÚ SR". Podľa platného telekomunikačného zákona prichádzal do úvahy len jeden spôsob - odvolanie jeho predsedu Milana Luknára. Návrh musí podať vláda SR, ktorá však M. Luknára podržala. Podľa predsedu ATO mohla NR SR vykonať u regulátora poslanecký prieskum a zaviazať ho k dôraznejšiemu plneniu si povinností. Väčšina kľúčových rozhodnutí, ktoré doteraz úrad vydal, sa skončili rozkladom zo strany adresáta. Napríklad z troch dominantných operátorov na trhu hlasovej služby ako významný hráč prešiel len jeden - ST. Orange Slovensko, a.s., Bratislava a EuroTel Bratislava, a.s., podali pre formálne nedostatky proti rozhodnutiu rozklad. Znamená to, že chybou regulátora doteraz nemôžu záujemcovia o prepojenie s mobilnými operátormi požiadať o prístup do ich siete.

Ďalšou možnosťou spriechodnenia regulácie je úprava platnej legislatívy. Alternatívni operátori si už v roku 2001 uvedomili, že zákon o telekomunikáciách nevyhovuje potrebám trhu. V spolupráci s konzultačnou firmou ho pripravilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré nemalo vôbec žiadne skúsenosti s fungovaním plne liberalizovaného telekomunikačného trhu. Nevyhnutnosť zmien potvrdili aj európski prístupoví komisári. V Európskej únii totiž od roku 2001 platí päť smerníc, ktoré významne zvýšili schopnosť regulátorov členských krajín efektívne zasahovať voči neregulárnemu správaniu bývalých štátnych monopolov. Slovensko má nový regulačný rámec implementovať do svojej legislatívy do začiatku roku 2004. Pre alternatívnych operátorov je to však neskoro. Takmer presne predpokladali postoj, aký telekomunikácie zaujmú, a preto sa snažili už vlani presadiť novelizáciu platného zákona. Novelizovaná právna norma presne definovala termín zverejnenia referenčnej ponuky na prepojenie sietí a TÚ SR umožňovala do nej zasiahnuť ešte pred uzavretím prvej zmluvy. Za nedodržanie tejto povinnosti dominantnému operátorovi ukladala pokutu až 50 miliónov korún. V platnom zákone sa za porušenie povinností významného hráča na relevantnom trhu počíta len s pokutou tri milióny korún. Dominantní operátori sú obvykle spoločnosti s miliardovými ziskmi, takže trojmiliónovú sankciu dokážu kedykoľvek zaplatiť. Novela však neprešla a všetko zostalo pri starom. Tento stav vyhovuje ST, podľa ktorých platný zákon obsahuje všetky paragrafy na zabezpečenie úplnej liberalizácie telekomunikačného trhu. Situácia na trhu a nemohúcnosť regulátora však v marci tohto roku novelu v pôvodnom znení do parlamentu opäť dostala.

Pomerne pokojnejšie vody mobilného biznisu vlani rozčerila potenciálna možnosť príchodu tretieho operátora. Regulátor totiž vyhlásil výberové konanie na udelenie kombinovanej licencie GSM/UMTS. Obaja fungujúci mobilní operátori mali dostať licenciu na stavbu a prevádzkovanie bezdrôtových sietí tretej generácie automaticky. Celkovo už išlo o tretí neúspešný a možno aj posledný pokus dostať na slovenský trh tretieho hráča, ktorý by mohol ponukou zaujímavých služieb rozvíriť pomerne kľudné vody mobilného biznisu na Slovensku. Hustota mobilných telefónov by mala v tomto roku dosiahnuť 60 percent a raketový nárast trhu by sa mal spomaliť. Nastupujúci operátor by podľa fungujúcich hráčov žil iba zo zvyškov. O kombinovanú licenciu sa zaujímali dve nadnárodné telekomunikačné spoločnosti - nórsky Telenor Mobile a kanadský Telesystem International Wireless. Ani jeden z nich však nakoniec záväznú ponuku nepodal. TÚ SR totiž z pôvodného návrhu podmienok licencie vypustil tri kľúčové body. Prvým bola regulácia cien hovorov z mobilu tretieho operátora cez sieť existujúceho v rámci takzvaného národného roamingu. Ďalším bolo spoločné využívanie infraštruktúry, pod čím sa myslela možnosť využívať stožiare súčasných hráčov. Posledným vypusteným bodom bola prenositeľnosť telefónneho čísla zákazníka pri zmene operátora. Regulátor nemohol tieto tri body zahrnúť do znenia licencie, pretože mu to neumožňovala platná telekomunikačná legislatíva. TÚ SR nemôže prepojenie ani zdieľanie infraštruktúry direktívne nariadiť. Nastupujúci operátor by sa musel s fungujúcimi konkurentmi dohodnúť, pričom regulátor by mohol ich vzťah regulovať len v prípade diskriminácie štartujúceho subjektu. Aj napriek tomu, že TÚ SR ponúkal tretiu mobilnú licenciu pomerne lacno - za 1,5 miliardy korún oproti štyrom miliardám v ČR, licenčné podmienky nakoniec všetkých serióznych záujemcov odradili a úrad licenciu GSM/UMTS pridelil v súčasnosti krachujúcej firme Profinet.sk, a.s., Bratislava. Nový operátor však nemal na zaplatenie poplatku za jej vydanie a úrad mu preto licenciu odňal.