www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Draho zaplatená dominancia

Konkurencia podnikateľov hýbe ekonomikou. Vyjadrením konkurenčného boja je cena. Ak ju firma postaví príliš vysoko, len ťažko nájde kupujúcich. Profitovať budú tí lacnejší. Keď sa chce aj "drahá" firma uživiť, musí ísť s cenou dole. Na tom získava spotrebiteľ. Ten však môže stáť aj na druhej strane barikády. A to vtedy, keď konkurencia nefunguje a trh je pod nadvládou jednej alebo niekoľkých firiem.

Káblových televízií máme na našom území desiatky. Žiadna však nemá také výsadné postavenie a výhody plynúce z dominancie ako UPC Slovensko - z takmer polmiliónového koláča predplatiteľov kábloviek patrí tomuto operátorovi vyše tristotisíc. Všetko sa začalo v roku 1995, keď UPC začala budovať káblové rozvody v Trnave. Pokračovala v ďalších mestách, pričom medzi prvými získala najväčšiu - SKT Bratislava. Začiatkom roku 2000 počet jej prípojok dosiahol takmer tristotisíc vo viac než dvadsiatich mestách. Spotrebiteľská verejnosť už vtedy poukazovala na jasnú dominanciu na trhu. Korunu monopolnému ťaženiu UPC po Slovensku dala udalosť v druhej polovici roka 2000. Protimonopolný úrad najprv zakázal UPC kúpiť väčšinový podiel vo východoslovenskej káblovke Kabel Plus VS, ale potom dal svojím vlastným chybným rozhodnutím celej transakcii zelenú. Dnešná predsedníčka Protimonopolného úradu Danica Paroulková však k tejto kauze dodáva, že v tom čase bol už podiel UPC na trhu taký veľký, že táto kúpa v zásade vznik dominancie neovplyvnila.

Monopolné správanie operátora sa prejavilo v roku 2001 mimoriadnym celoplošným zvýšením cien vysoko nad regulačný rámec daný Telekomunikačným úradom. UPC sa bránila, že zdražuje preto, lebo sa potrebuje priblížiť k reálnej hodnote svojich služieb, ktoré štát vysoko zdaňuje. O skutočných nákladoch spojených s jej službou však informácie neposkytla. Medzi úradmi a káblovkou sa odštartoval kolotoč prieťahov, pokút, rozhodnutí a odvolaní okorenených navyše aj spotrebiteľskými nepokojmi. Výsledkom bolo, že sa káblovka odmietla podriadiť cenovej regulácii a Telekomunikačný úrad priznal, že na ňu nemá páky, aby ho rešpektovala. Kauza sa dostala až na Protimonopolný úrad. Ten od vlaňajšieho augusta stále vyšetruje všetky okolnosti a s rozhodnutím o 50-miliónovej pokute pre UPC sa neponáhľa. Boj s monopolom v tomto prípade zostal celkom na spotrebiteľoch, ktorí sa pripojili k spontánne založenému občianskemu združeniu Nesloboda divákovho výberu.

V súvislosti s výsadným postavením Slovenskej pošty na trhu prijala Národná rada v minulom roku nový zákon zodpovedajúci odporúčaniam EÚ. Zákon nielen zjednotil s normami únie naše hmotnostné limity (listových zásielok a balíkov), ale pokúsil sa aspoň čiastočne nabúrať aj jej monopol - v tom, aby zásielky od 350 gramov mohli prepravovať aj iné kuriérske spoločnosti. Ukázalo sa však, že zostalo len pri pokuse. Poslanci v skutočnosti odhlasovali zákon zachovávajúci výsady Slovenskej pošty v ešte väčšom rozsahu, než odporúčala únia. Ako sa to stalo? V zákone sa totiž spomína limit gramáže do 350 gramov, na ktorý sa obmedzí monopol štátnej pošty, ale právna norma zároveň kľúčovým dodatkom posunula časovú platnosť. Podľa neho až do 31. decembra 2003 môže zásielky do 1 000 gramov stále prepravovať len Slovenská pošta. Zákon teda začal platiť, ale monopol na listy sa nečakane predĺžil. Novinkou bolo aj to, že zákon zaťažil ostatné prepravné spoločnosti daňou z pridanej hodnoty, od ktorej štátnu poštu oslobodil.

Monopol na poskytovanie hlasovej služby v pevnej sieti skončil oficiálne už začiatkom roka. Realita je však iná. Slovenské telekomunikácie (ST) sú stále jediným hráčom na trhu a zákazník si nemôže medzi operátormi vyberať. "Zásadná chyba je v legislatíve. Telekomunikačný úrad nemôže vstupovať do rokovaní o prepojení sietí medzi ST a alternatívnymi operátormi, ktoré nastupujú na trh. Celý proces riadia ST sami," hovorí Vladimír Ondrovič, predseda Asociácie telekomunikačných operátorov. Úrad môže zasiahnuť až vtedy, keď ST podpíšu s niektorým z alternatívnych operátorov zmluvu. "Súčasné znenie zákona o telekomunikáciách nedáva úradu dostatočné kompetencie a úrad sa tak bez vlastného pričinenia stáva terčom kritiky," vysvetľuje Roman Vavro, hovorca Telekomunikačného úradu (TÚ) SR. Novela bola v parlamente už vlani. Najprv ju poslanci schválili a keď ju prezident vrátil na opätovné prerokovanie, pri druhom hlasovaní viacerí poslanci zmenili názor a novelu neschválili. "Myslím si, že snahou je ponechať monopol ST až do poslednej chvíle," konštatuje V. Ondrovič. Ak by parlament schválil poslanecký návrh novely, ktorá je v súčasnosti v druhom čítaní, TÚ by mohol vstúpiť do rokovaní už po 1. júli. Novela by zároveň uvoľnila alternatívnym operátorom prístup k miestnemu vedeniu a ceny za hovory by museli odrážať skutočné náklady.

ST v súčasnosti rokujú o Zmluve o prepojení sieti s dvanástimi spoločnosťami. "Rokovania sú predmetom utajenia, keďže ST na tom trvali. Návrh ST na prepojenie sietí však nemôžeme v tejto podobe akceptovať, zmluvné podmienky považujeme za diskriminujúce," hovorí Juraj Taptič, generálny riaditeľ eTelu Slovensko. "Zmluvné podmienky považujeme za korektné. Po ukončení prvých rokovaní a uzatvorení zmluvy o prepojení majú ST v súlade so zákonom v pláne zverejniť podmienky," hovorí Nikol Kubaská, hovorkyňa ST. Niektoré body predloženej zmluvy však považuje za diskriminačné aj TÚ SR. Zákazníkovi nezostáva nič iné, iba čakať. "Občania by sa nižších cien mali dočkať," myslí si V. Ondrovič. Ak bude na trhu pôsobiť viacero alternatívnych operátorov, zákazník si bude môcť vybrať, cez ktorého z nich bude telefonovať. "Myslím si, že najväčšie cenové rozdiely budú pri volaniach do zahraničia," predpokladá J. Taptič.

Načo je regulácia? V každej ekonomike existujú aj prirodzené monopoly. Ich postavenie si však vynútili čisto ekonomické dôvody. Zodpovednosť za ich podnikanie však musí prebrať na svoje plecia štát cez regulačné úrady. Ten by mal zastrešovať podnikanie prirodzených monopolov tak, aby nezneužívali svoje postavenie. Názory podnikov sú iné. "Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pri určovaní cien energií sú podľa mňa fraška. Niektorí odberatelia chceli potom elektrickú energiu dovážať. A vtedy im zrazu tí, ktorí prišli s nezmyselnými cenami, ponúkli 15- až 20-percentné zľavy. Na základe čoho boli takéto vysoké ceny vyhlásené?," vysvetľuje generálny riaditeľ Meriny Trenčín Anton Rokaši. Podľa hovorcu ÚRSO Miroslava Luptáka regulačná metóda vychádza dôsledne z praxe, zo skutočných nákladov regulovaných subjektov a na jej tvorbe sa podieľali renomované domáce a zahraničné poradenské firmy. ,,Oprávnený odberateľ je práve preto oprávnený odberateľ, že si môže vybrať svojho dodávateľa energie a ceny si môže riešiť individuálnou zmluvou. Ak niektorí oprávnení pomýšľali o takomto kroku a pôvodní dodávatelia im ponúkli nové výhodnejšie ceny, je to dobre. To je to, čo sa reguláciou sleduje - vytváranie konkurenčného prostredia," dodáva hovorca. Merina sa sťažuje aj na to, že v porovnaní s rakúskym odberateľom platí za plyn a elektrinu v priemere o 10 % viac. Podľa M. Luptáka je porovnávanie s Rakúskom je zavádzajúce. ,,Rovnako by sme sa zasa my mohli porovnávať s inou hospodársky menej vyspelou krajinou. V Rakúsku ide o dlhé obdobie regulácie (na Slovensku prešli kompetencie v cenovej regulácii na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví od 1.1.2003) a čo je hlavné, v Rakúsku je plne liberalizovaný trh. Zatiaľ čo v Rakúsku alebo v krajinách EÚ už majú krížové dotácie dávno odstránené, u nás sa to úplne podarí až k termínu vstupu do EÚ. Až potom budú ceny energií plne spravodlivé," dodal M. Lupták.