Novinky e-mailom

Váš e-mail:

Hľadaj na www.ATO.sk

PMÚ: Telekom nehrá fér, zaplatí pokutu

Hospodárske noviny | 30.05.2005

Rekordnú pokutu 885 miliónov korún spôsobila neochota Slovak Telecomu poskytnúť konkurentom rovný prístup ku káblom vedúcim od ústrední k zákazníkovi.

Nevídaný precedens. Kým ešte v marci bola 20-miliónová pokuta, ktorú spoločnosti Slovak Telecom udelil Protimonopolný úrad (PMÚ), pre firmu historicky najvyššou, dnes je smiešna. Čoraz nekompromisnejší strážca ochrany hospodárskej súťaže minulý týždeň toho istého vinníka pokutoval až 885 miliónmi korún.

Pokuta je už 21. a najväčšie konanie voči tomuto dominantnému pevnému operátorovi od roku 2001. Zároveň je najvyššia od roku 1998, keď PMÚ udelil za zneužívanie dominantného postavenia pokutu 100 miliónov Slovnaftu.

Opakovaný prechmat

Pokutu vo výške 5,26 percenta vlaňajšieho obratu musí telekom zaplatiť za to, že konkurentom neposkytol prístup k tzv. miestnym vedeniam. Ak by mal telekom zaplatiť maximálny možný trest podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (ten stanovuje maximálnu sankciu 10 percent z obratu), bolo by to 1,68 miliardy korún. Rozhodnutie je zatiaľ prvostupňové a telekom má 15 dní na to, aby voči nemu podal opravný prostriedok. Úrad tentoraz nečakal na podnety od konkurentov a konal na vlastný podnet.

"Pokuta je veľká preto, lebo ide o dlhodobé porušovanie zákona a ignorovanie minulých rozhodnutí úradu," povedal HN hovorca PMÚ Miroslav Jurkovič. Slovak Telecom mal totiž ešte pod značkou Slovenské telekomunikácie podobný problém v roku 2002. Za zneužitie dominantného postavenia a neposkytnutie miestnych vedení konkurentom vtedy úrad aj Najvyšší súd telekomunikácie sankcionovali. No keďže vtedy platil zákon o telekomunikáciách, firma pokutu platiť nemusela. Stačilo, aby protiprávny stav napravila. "Nikdy sa tak však nestalo," uzatvára Jurkovič. Podľa posledného rozhodnutia však spoločnosť musí konkurentom prevažne metalické koncové vedenia sprístupniť do dvoch mesiacov.

"Slovak Telecom odmieta rozhodnutie Protimonopolného úradu, pretože skutok obmedzenia prístupu k miestnym vedeniam sa nepreukázal," uvádza spoločnosť "Prístup k miestnym vedeniam bude spoločnosť zabezpečovať na základe rozhodnutia Telekomunikačného úradu, ktoré bude v súlade európskym regulačným rámcom. Voči rozhodnutiu PMÚ podáme v stanovenej lehote rozklad."

Viceprezident ST pre korporátnu komunikáciu Ján Kondáš pre HN dodal, že podmienky Telekomunikačný úrad ešte neurčil.

Za prílišnú pasivitu v analýze tzv. relevantných trhov Telekomunikačný úrad už kritizovala aj Európska komisia. Úrad nemohol konať, pretože zatiaľ na trhu internetových volaní v pevnej sieti telekomu nepridelil štatút hráča s významným postavením na trhu.

Slovak Telecom je jediným vlastníkom pevnej verejnej telekomunikačnej siete s celoslovenským dosahom. Jej súčasťou sú aj pre konkurenciu mimoriadne dôležité miestne vedenia (ULL). Vedenia, nazývané aj poslednou milou, sú konečnou časťou siete a smerujú od linky zákazníka po najbližšiu (dnes už digitálnu) ústredňu. Takéto vedenia konkurencia nemôže vybudovať, stálo by to niekoľko desiatok miliárd korún a trvalo by to pridlho.

Zákon o elektronických komunikáciách dáva Slovak Telecomu (so štatútom dominantného hráča, ktorý mu udelil PMÚ) jasné povinnosti. Tak, ako všetky európske telekomy, musí miestne vedenia prenajať hociktorému poskytovateľovi pevnej hlasovej, dátovej, ale najmä internetovej služby, a to na základe referenčnej ponuky pre unbundling (RUO).

Prenájom sa však nekonal a ako sa domnieva predseda Asociácie telekomunikačných operátorov Vladimír Ondrovič, na vlastnú škodu telekomu. "Od roku 2000, keď bolo na sto obyvateľov Slovenska 32 pevných liniek, sa penetrácia znížila na 22 liniek a nastal odlev zákazníkov. Mohli mať aspoň peniaze z prenájmu miestnych vedení," podčiarkol.

"Telekom využil vlastníctvo tohto unikátneho zariadenia so zámerom udržať si, prípadne posilniť, postavenie na nadväzujúcich trhoch, napríklad na trhu internetových služieb," konštatuje PMÚ. Telekom tak ohrozil možnosť poskytovateľov internetu ďalej sa rozvíjať a konkurovať mu. Pracovníci úradu tiež tvrdia, že konkurencia takto musí čakať na nové technológie telekomu a nemôžu ich bez neho a bez prístupu k miestnym vedeniam ponúkať samostatne podľa vlastných obchodných plánov.

V praxi to vyzeralo takto: Telekom začal v roku 2000 vo veľkoobchode ponúkať analógové pripojenie v troch kvalitách. Menším poskytovateľom internetového pripojenia - vrátane internetových kaviarní - najskôr zabránili garantovať objednanú rýchlosť technologicky. Zaviedli sa tzv. frekvenčné filtre, ktoré pripojenie s prenosovou kapacitou 2 Mbit za sekundu spomaľovali. "Rozdiel našej ceny a tej, ktorú mohol ponúknuť telekom, bol tak viac ako desaťnásobný," spomína obchodno-marketingový riaditeľ GTS Slovakia Stanislav Molčan.

"Pamätám si na to. Malí provideri museli prejsť na finančne náročnejšie riešenia a spustila sa veľká vlna odporu," hovorí predseda legislatívnej komisie Asociácie telekomunikačných operátorov a právny zástupca firmy eTel Slovensko Branislav Máčaj.

Na otázku HN či rozhodnutie PMÚ nebude mať vplyv na výplatu dividend, majoritný akcionár ST, spoločnosť Deutsche Telekom neodpovedala.

Najväčšie problémy Slovak Telecomu s Protimonopolným úradom

2003:

Podľa rozhodnutia Protimonopolného úradu (PMÚ) museli Slovenské telekomunikácie zastaviť pilotnú prevádzku ADSL 2004

PMÚ začal vyšetrovať odpájanie internetových používateľov od analógových ústrední, po druhýkrát ako pôvodné rozhodnutie Najvyšší súd neuznal

PMÚ vydal druhostupňové rozhodnutie, keď Slovenské telekomunikácie pokutoval 20 mil. korún za priame vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky pri ADSL

2005

Najvyšší súd potvrdil verdikt PMÚ za zneužívanie dominantného postavenia pri poskytovaní služieb ADSL, pokuta 20 mil. korún

Prvostupňové rozhodnutie PMÚ za prieťahy pri stavebnom konaní, pokuta 10 mil. korún

Prvostupňové rozhodnutie o zneužívaní dominantného postavenia pri veľkoobchodnej službe v poskytovaní prístupu k miestnym vedeniam, pokuta 885 mil. korún

Späť | Domov