www.ATO.sk

O nás

Členovia

Dokumenty

Orgány

Témy na ATO.sk

Broadband by mali rozpumpovať on-line služby

Širokopásmové pripojenie do internetu (broadband), či už po telefónnej prípojke alebo rozvode káblovej TV, sa na Slovensku začal predávať v polovici vlaňajška. V súčasnosti má vysokorýchlostnú linku zavedenú zhruba 28-tisíc slovenských firiem a domácností. Zodpovedá to možnostiam trhu alebo stále existujú rezervy, ktoré by predaj broadbandu mohli ešte viac podnietiť? Odpoveď na obe otázky je áno.

Ešte pred štvrťstoročím telekomunikačné firmy neuvažovali o inom využití telefónnych liniek než na prenos hlasu. Nástup konkurencie mobilných operátorov ich však prinútil hľadať nové zdroje príjmov. Zviezť sa pritom mohli na rastúcej popularite internetu, on-line služieb a aplikácií. Keďže tie sú čoraz zložitejšie a rozsiahlejšie, na ich plnohodnotné využívanie treba rýchlejší prístup do siete. Bežné dial-upové pripojenie na úrovni 50 kbit/s je príliš pomalé na sťahovanie hudby, videotelefonovanie, on-line nákupy či prácu na diaľku (teleworking). K slovu sa dostal desať- až dvadsaťnásobne kapacitnejší broadband, ktorý operátorom umožňuje pri relatívne malých investíciách využiť existujúce telefónne alebo káblové siete.

Tak to aspoň fungovalo v USA a v iných vyspelých štátoch sveta. Slovensko začalo z opačného konca. Širokopásmové aplikácie neexistovali a v podstate neexistujú doteraz. Pre broadband sa tak v prvej vlne rozhodujú predovšetkým firemní používatelia, pre ktorých je tento typ pripojenia nákladovo efektívnejší ako dovtedy používaný dial-up, spoplatňovaný formou neľútostne nabiehajúcich minútových impulzov. Rádovo vyššia rýchlosť, i keď poskytovateľ ju vzhľadom na charakter technológie nemôže stopercentne garantovať, je často len vedľajší bonus. Predaj broadbandu je tak priamo závislý najmä od geografického rolloutu služby.

Slovak Telecom (ST) doteraz inštaloval 25-tisíc širokopásmových liniek. V súčasnosti technológiou DSL pokrýva v 60 lokalitách Slovenska zhruba 2,7 milióna obyvateľov. Začal v krajských mestách, kde sa koncentruje najväčší potenciál, a postupne pokračuje do menších sídiel. Ako na konferencii i-com, ktorú minulý týždeň organizovala Asociácia telekomunikačných operátorov (ATO), uviedol prezident ST Miroslav Majoroš, do roku 2006 by malo byť DSL s výnimkou malých ostrovčekov dostupné po celom území Slovenska. "Pýtajú sa nás, prečo to nejde rýchlejšie. My odpovedáme, že DSL je naša priorita. Máme však starú prístupovú sieť, ktorá pred nasadením technológie musí prejsť modernizáciou, niektoré úseky treba vymeniť," tvrdí M. Majoroš.

Na geografické hranice naráža aj druhý broadbandový hráč, káblový operátor UPC Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorý širokopásmový prístup - službu chello - poskytuje iba v hlavnom meste, a aj to nie vo všetkých mestských častiach. V súčasnosti má štyritisíc abonentov. "Je to menej než v iných krajinách, považujeme to však za primerané číslo vzhľadom na penetráciu počítačov, počet obyvateľov, ich kúpnu silu a obdobie predaja," konštatuje generálny riaditeľ UPC Slovensko Martin Maťašeje. "V iných krajinách bolo výhodou, že chello prišlo na trh skôr ako DSL, kým na Slovensku sa obe služby objavili v takmer rovnakom čase," dodáva. Podčiarkuje, že v závislosti od záujmu o broadband v Bratislave má operátor ambíciu rozšíriť internet po kábli aj do iných miest.

Rozmach broadbandu popri geografickom pokrytí ovplyvňuje jeho cena. Platí pritom, že firemní zákazníci sú na ňu vzhľadom na skúsenosti s násobne drahším dial-upom menej citliví. Preto medzi prvými používateľmi DSL výrazne dominujú biznis klienti, hoci v zahraničí sa takto do internetu pripájajú najmä domácnosti. Snaha preniknúť do segmentu rezidenčných zákazníkov vyústila v ostrom konkurenčnom boji, vďaka ktorému sa ceny rýchleho internetu znížili na viac než polovicu.

Náklady na širokopásmové pripojenie na telefónnej prípojke sa pritom skladajú z dvoch zložiek. Prvou je poplatok za dátovú linku, konkrétne službu ST DSL, ktorú zabezpečuje Slovak Telecom. Druhú zložku predstavuje tarifa za samo internetové pripojenie, ktoré okrem dominantného hráča poskytuje aj tucet ďalších menších konkurentov, ako sú Slovanet či Nextra. Tí sa do siete ST dostávajú na báze veľkoobchodnej zmluvy, pričom nemajú žiadny vplyv na cenotvorbu a rozvoj služby ST DSL.

UPC to má jednoduchšie, je prevádzkovateľom prístupovej infraštruktúry i poskytovateľom internetu. Predáva preto broadband v jednom balíku. Na druhej strane neumožňuje iným providerom, aby sa cez jeho sieť dostali k abonentom káblovej televízie.

Cenové úpravy sa naozaj podpísali pod výrazný rast počtu DSL zákazníkov. ST najprv plánoval, že v tomto roku inštaluje 17-tisíc plánovaných liniek. Svoj odhad už dvakrát zvýšil, teraz očakáva, že do konca roka bude mať 38-tisíc širokopásmových klientov. Hoci ako podotýka M. Majoroš, očakávané príjmy z DSL ostávajú na úrovni počiatočného plánu počtu pripojení: "Zákazníci pribúdajú, ale obrat úmerne tomu nenarastá."

Podpora DSL broadbandu nízkymi cenami narazila na limity aj u providerov, na ich predstavy o ziskovosti služieb v podmienkach, za ktorých sa dostávajú do siete ST. Tarify sa preto pohybujú na približne rovnakej úrovni, rozdiely sú len kozmetické. Zákazníkov sa poskytovatelia snažia získať ponukou širokopásmového modemu za symbolickú korunu - v takom prípade si ho zaviažu na obdobie dvoch rokov - alebo doplnkovými službami. Napríklad Nextra, s.r.o., Bratislava i Slovanet, a.s., Bratislava každému zákazníkovi k širokopásmovému pripojeniu bezplatne "pribalia" antivírusový a antispamový softvér v hodnote päťtisíc korún.

Pokles cien už podľa M. Majoroša na ďalší rozmach broandbandu nestačí: "Aj keby sme znížili ceny, záujem by rádovo nevzrástol." Podľa neho je teraz potrebné podporovať rozvoj obsahu (contentu): "Kým nie je obsah, ťažko presvedčíme zákazníka, aby investoval do broadbandu." Jedným dychom však dodáva, že ST nemá ambíciu tvoriť obsah: "Našou úlohou je, aby sa obsah dostal k zákazníkom."

Niektorí operátori však vstupujú aj do contentovej brandže. Český Telecom v máji sprevádzkoval zábavný portál StarZone.cz s rozsiahlou databázou filmov a hudobných skladieb. Tie možno prostredníctvom DSL linky buď v reálnom čase sledovať na obrazovke počítača alebo vypočuť, prípadne si ich stiahnuť na harddisk. Zhliadnutie celovečerného filmu stojí 50 až 60 Kč (65 -75 Sk) podľa toho, či ide o licenciu na jedno spustenie alebo na jeden deň. Pieseň vyjde na polovicu, zákazník ju však môže počúvať neobmedzene počas šiestich mesiacov. StarZone.cz je určený výhradne pre broadbandových zákazníkov Českého Telecomu. Záujem je sľubný, podľa tlačovej správy operátora sa za prvé tri týždne prevádzky služby predalo šesťsto licencií na stiahnutie filmov.

Ďalší národný operátor, Telekom Slovenije, zasa už od konca vlaňajška umožňuje cez DSL linku sledovať vysielanie vyše stovky televíznych kanálov v digitálnej kvalite. Zákazník však potrebuje špeciálny prijímač (set-top-box). Mesačný poplatok za službu predstavuje približne trinásť eur (520 Sk).

Chýbajúci obsah pre širokopásmové pripojenie je klasickým príkladom vajca a sliepky. Ľudia o broadband nemajú záujem, pretože ho nemajú na čo využiť. Databázy, služby a aplikácie sa zasa neobjavia skôr, než budú mať dostatočný počet potenciálnych zákazníkov.

Kto by mal tento začarovaný kruh preseknúť? Riaditeľ Orangeu Slovensko Ivan Marták sa domnieva, že je to úlohou veľkých telekomunikačných hráčov: "Neostáva nám nič iné, ako financovať projekty s dlhodobou návratnosťou." Podľa predsedu ATO Vladimíra Ondroviča by sa mal nad rozvojom broadbandového contentu zamyslieť štát: "Širokopásmové služby sú hnacím motorom informatizácie spoločnosti. Podpora štátu je však veľmi slabá, sľuby o prioritách ostávajú v deklaratívnej rovine."

Európska komisia (EK) ešte v máji 2002 schválila program eEurope 2005, ktorého cieľom je stimulovať rozvoj širokopásmových služieb, predovšetkým vo verejnej správe, vzdelávaní a zdravotníctve. Popri tom v oblastiach, ktoré sú pre operátorov komerčne menej zaujímavé, komisia presadzuje aj zabezpečenie širokopásmového prístupu, napríklad s použitím štrukturálnych fondov. Takisto podčiarkuje význam konkurencie na trhu. "V piatich krajinách Európskej únie s najväčšou penetráciou broadbandu je veľmi silná a regulátorom podporovaná konkurencia," dodáva sekčný vedúci na Direktoriáte EK pre informačnú spoločnosť Peter Rockford. V krajinách únie je v súčasnosti vyše 30 miliónov širokopásmových prípojok, najviac ich na sto obyvateľov pripadá v Dánsku, Belgicku a Holandsku.

Princípy stanovené komisiou musia členské štáty pretaviť do národných stratégií pre širokopásmový prístup. Na Slovensku ju má do konca roka pripraviť Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. "Zatiaľ sme analyzovali širokopásmovú infraštruktúru na Slovensku a národné stratégie v členských krajinách EÚ a OECD," opisuje stav prípravy riaditeľ odboru telekomunikácií Milan Herman. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú rozbeh broadbandu, zaraďuje rozšírenie dial-upového prístupu: "Aj na vyspelých trhoch, ako je Veľká Británia či USA, dominuje dial-up. Prečo? Lebo na mnohé služby e-governmentu to stačí." Ďalšou bariérou je podľa neho vzťah ľudí k počítačom: "Pre väčšinu verejnosti je počítač drahý a nepotrebný."

Rozšírenie počítačov v domácnostiach - nie vo firmách - označuje šéf UPC Slovensko M. Maťašeje popri záujme o on-line služby za kľúč k ďalšiemu rozmachu broadbandu. "Musíme nájsť spôsob, ako motivovať obyvateľstvo kúpiť si počítač," domnieva sa. "Viac PC v bytoch a domoch znamená viac pripojení do internetu," pokračuje. Ako vzor uvádza Maďarsko, kde vláda daňovo zvýhodňuje občanov, ktorí si kúpia počítač.

Okrem broadbandu na telefónnych prípojkách a rozvodoch káblovej televízie sa v budúcnosti uvažuje aj o iných formách širokopásmového - bezdrôtového - pripojenia.

Ešte pred pár rokmi sa rýchlosť prenosu dát cez mobilný telefón pohybovala hlboko pod úrovňou klasického dial-upu (9,6 kbit/s). Nové technológie GPRS a EDGE priniesli jej radikálne zvýšenie na 44, respektíve 128 kbit/s a ďalší rast až na teoretické dva megabity sa očakáva od mobilných sietí tretej generácie UMTS. EuroTel Bratislava a Orange Slovensko by podľa licenčných podmienok mali nové siete spustiť začiatkom roka 2006. O celoplošnom nasadení UMTS sa však zatiaľ neuvažuje. "Za existujúcej technológie by to pre nás bolo nanajvýš neefektívne," konštatuje generálny riaditeľ EuroTelu Robert Chvátal. Podľa neho na poskytovanie služieb v súčasnosti postačuje EDGE, ktorý EuroTel spustil v polovici roka - Orange zatiaľ ostáva pri GPRS. Modrý operátor chce do konca roka sprístupniť EDGE na území s 1,5 milióna obyvateľov SR. Táto technológia má byť základom stratégie firmy do počiatkov 3G komunikácie na Slovensku. "EDGE celoplošne a UMTS ostrovne," naznačuje R. Chvátal.

Ďalšou broadbandovou alternatívou sú bezdrôtové Wi-Fi siete, ktoré umožňujú prístup do internetu rýchlosťou takisto až dva megabity za sekundu, i keď len na krátku vzdialenosť niekoľko desiatok metrov. Prístupové body, hot-spoty, v súčasnosti na Slovensku experimentálne prevádzkuje ST aj EuroTel. "Zatiaľ náklady prevyšujú príjmy," pripúšťa R. Chvátal. "Wi-Fi je o skúsenostiach, nie o biznise," zdôrazňuje.

Broadbandovou víziou operátorov je nepretržité pripojenie. Základom bude fixná DSL linka, ktorá bude spomedzi širokopásmových ciest vždy najrýchlejšia. V prípade, že sa používateľ bude nachádzať na verejnom priestranstve, bude mať k dispozícii Wi-Fi a v ostatných oblastiach si prídu na svoje mobilné technológie GPRS, EDGE a UMTS.