|
||||||||||||||||||||||||||
Na telekomunikačnom fronte v SR nič novéHospodárske noviny | 13.07.2004 V súboji rozdielnych záujmov najnovšie neuspel ani Telekomunikačný úrad SR, jeho model prepojenia zožal kritiku oboch strán Napriek tomu, že sa menší telekomunikační operátori už niekoľko rokov snažia podpísať prepojovacie dohody s vlastníkom najväčšej siete Slovak Telecomom, v najbližšom čase k tomu zrejme nedôjde. Zákazníci, predovšetkým domácnosti, tak aj naďalej zostanú bez možnosti vyberať si operátora hlasovej služby v pevnej sieti. Pokiaľ viem, žiaden z dvadsiatich členov Asociácie telekomunikačných operátorov (ATO) zmluvu o prepojení zatiaľ nepodpíše," tvrdí jej predseda Vladimír Ondrovič. Nie sú totiž podľa neho spokojní s podmienkami prepojenia a metodikou výpočtu cien, ktoré štyrom najväčším alternatívnym operátorom minulý mesiac zaslal Telekomunikačný úrad SR. Rozklad voči rozhodnutiu úradu už podali eTel Slovensko a GTS Slovakia. Na Slovensku má prepojovaciu dohodu so Slovak Telecomom zatiaľ len ConnSpec Telecom, ten však nie je členom ATO. Cena prepojenia sa má vypočítavať z jednotného vzorca. Operátori však preferujú fixné tarify. Problémom je podľa nich ukazovateľ hustoty liniek. Na Slovensku ich vlani bolo 26 na sto obyvateľov. Čím viac ich penetrácia klesá, tým sú cenový koeficient, a teda aj konečná cena vyššie. Podľa ATO na Slovensku už dlhšie dochádza k poklesu počtu liniek, pričom tento trend sa nezastavil ani v posledných mesiacoch. Ceny prepojenia sú tak pre menších operátorov vyššie a nevýhodné. V súčasnosti stojí minúta miestneho hovoru v silnej prevádzke zhruba 80 halierov. Podľa asociácie je to dvojnásobok európskeho priemeru. S navrhnutým modelom určovania cien paradoxne nesúhlasí ani Slovak Telecom, ktorý tiež podal voči rozhodnutiu úradu opravný prostriedok. Stanovovanie cien postavené na benchmarkingu nie celkom reálne odráža stav na slovenskom trhu a bráni nám, aby naše ceny vychádzali z nákladov," reaguje hovorca Slovak Telecomu Radoslav Bielka. Výpočet podľa vzorca sme zvolili preto, že si pri ňom vstupné parametre môže overiť aj verejnosť," vysvetľuje hovorca úradu Roman Vavro. Jedným z možných riešení by podľa neho mohlo byť aj vybudovanie nákladového modelu. V tomto prípade by si však výpočet vyžadoval aj údaje, ktoré by vychádzali z vnútorného prostredia Slovak Telecomu. Podľa Vavra ďalší operátori by s tým zrejme nesúhlasili. Alternatívni operátori nesúhlasia ani s bodmi prepojenia Prevádzkovatelia telekomunikačných služieb združení v ATO nesúhlasia ani s technickými podmienkami. Body prepojenia jednotlivých sietí by sa podľa júnového rozhodnutia telekomunikačného úradu mali nachádzať v budovách Slovak Telecomu. ATO pritom preferuje body prepojenia napríklad v univerzitách či v iných verejných budovách, aby mohli z nájmu priestorov profitovať aj tieto inštitúcie. Nezdá sa nám logické, aby sme im vyhoveli," hovorí Bielka s tým, že záujem prepojiť sa majú mať v prvom rade alternatívni operátori. Podľa neho nie je v záujme Telecomu zvyšovať svoje náklady a dostupnosť bodov pre svojich potenciálnych konkurentov. So zdieľaním nákladov na presun bodov prepojenia by nebol problém," oponuje Ondrovič. |
|