ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

Dohody o prepojení sietí sú zatiaľ v nedohľadne

Trend | 06.03.2003

Regulátor nemôže podľa platnej legislatívy vstupovať do rokovaní operátorov, musí počkať na prvú uzavretú zmluvu

Noví hlasoví operátori musia podľa licenčných podmienok rozbehnúť poskytovanie hlasových služieb do júla tohto roka, inak môžu o svoje oprávnenie prísť. Rozbeh komerčných aktivít však viažu na prepojenie so sieťou Slovenských telekomunikácií (ST), a.s., Bratislava. Potrebujú ho na to, aby sa ekonomicky efektívne dostali k masovému trhu používateľov. Len dominantný operátor má totiž vybudovanú rozsiahlu sieť približne jeden a pol milióna koncových telefónnych staníc po celom Slovensku.

Referenčnú ponuku prepojenia ST si zatiaľ prevzalo deväť operátorov, pričom piati z nich vstúpili do rokovaní o konkrétnych podmienkach. Ostatní zatiaľ rozsiahly dokument ešte len skúmajú. "Rokovania sú zložité, zdĺhavé a prakticky nikto nevie, kedy k prepojeniu príde," konštatuje predseda Asociácie telekomunikačných operátorov (ATO) Vladimír Ondrovič. Zástupcovia niektorých držiteľov hlasových licencií preto už teraz na júlový termín spustenia služieb začínajú pozerať s obavou.

Verbálny prísľub

Podpredseda Telekomunikačného úradu (TÚ) SR Juraj Michna nevidí situáciu negatívne. Argumentuje sľubom predsedu regulačného orgánu Milana Luknára, že pokiaľ operátori z objektívnych príčin hlasové služby do polovice roka nespustia, licencie nebudú musieť vrátiť. "Ide len o verbálny prísľub, nič nedostali na papieri," oponuje V. Ondrovič.

Viceprezident ST pre komunikáciu Ján Kondáš si myslí, že alternatívni operátori môžu hlasové služby poskytovať aj bez prístupu do siete dominantného operátora. Môžu napríklad poskytovať zahraničné hovory zákazníkom, ktorých majú pripojených do svojich sietí. Podľa J. Kondáša by prvé zmluvy o prepojení mohli byť uzavreté už začiatkom druhého štvrťroka. Výkonný riaditeľ Dial Telecomu, a.s., Bratislava David Bečvář sa domnieva, že zmluvu s ST uzavrie do konca apríla.

Na základe referenčnej ponuky, ktorú dominantný operátor predložil záujemcom, sa podľa generálneho riaditeľa GTS Slovakia, s.r.o., Bratislava Branislava Brezoviča dohoda uzavrieť nedá. D. Bečvář je presvedčený, že neakceptovateľné podmienky sú súčasťou vyjednávacej taktiky ST. Potvrdzuje to aj J. Kondáš: "Zo strany dominantného operátora šlo len o prvú ponuku, o ktorej sme ochotní rokovať."

Bod prepojenia a cena

Neuralgickými miestami referenčnej ponuky sú umiestnenie bodu prepojenia a cena prepojenia. "Pokiaľ by sme sa dohodli v týchto dvoch otázkach, sme schopní uzavrieť zmluvu okamžite," hovorí B. Brezovič.

Vhodne zvolený bod prepojenia znamená výraznú úsporu nákladov. Operátori si na jeho dosiahnutie nemusia prenajímať prenosové kapacity ST alebo investovať do úplne nového vlastného spojenia. Vyhovovali by im lokality, do ktorých už svoje linky majú natiahnuté. Takými sú napríklad Slovenské peeringové centrum na pôde Slovenskej technickej univerzity alebo bratislavský telehouse firmy Sitel, s.r.o., Košice, v ktorých sa operátori prepájajú navzájom i na zahraničné chrbticové siete.

Výber metodiky

TÚ SR podľa J. Michnu do rokovaní o prepojení nemôže zasahovať, aj keď referenčnú ponuku ST má od začiatku januára. "Podľa platnej legislatívy musí dôjsť k uzatvoreniu prvej prepojovacej zmluvy a jedna zo strán sa musí na regulátora obrátiť s tým, že je preň diskriminačná," vysvetľuje podpredseda úradu. Sľubuje, že TÚ SR po uzavretí prvej zmluvy a jej zverejnení vo vestníku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR vydá regulačné rozhodnutie, v ktorom stanoví ekonomické a technické parametre prepojenia.

Legislatívnymi nedostatkami operuje aj riaditeľ odboru telekomunikácií MDPT SR Milan Herman: "Bohužiaľ, v platnom zákone nie sú všetky nástroje, ktoré by presne vymedzili pravidlá hry na trhu. Operátori vyjednávajú a občan musí čakať, ako sa dohodnú."

ATO má iný názor. Regulátor nevyužil ani tie možnosti na prípravu liberalizácie trhu, ktoré mu poskytuje nedokonalý platný zákon o telekomunikáciách, myslí si V. Ondrovič. Tvrdí, že úrad mohol konať aj doteraz - disponuje totiž pokladmi na stanovenie maximálnych cien prepojenia. "V tejto chvíli neexistuje nič, podľa čoho by sa mohla určiť cena za prepojenie," dodáva.

Podľa B. Brezoviča si vydanie regulačného opatrenia vzhľadom na deravú legislatívu vyžaduje riadnu dávku odvahy. Úradu by totiž hrozilo, že ST jeho rozhodnutie súdne napadnú a TÚ SR bude musieť dokázať, že ho vydal oprávnene.

Pri stanovovaní maximálnych cien musí regulátor riešiť niekoľko problémov. V prvom rade si musí ujasniť spôsob ich výpočtu. Metodika LRIC (Long Run Incremental Costs), ktorú odporúča aj ATO, nie je podľa J. Michnu najvhodnejšia. Výpočet výsledkov je podľa neho zdĺhavý a priveľmi závisí od vkladaných údajov.

TÚ SR preto uvažuje, že bude postupovať tak ako Český telekomunikačný úrad. Ten použil metódu benchmarkingu a stanovil ceny na základe európskeho priemeru. Zákon o cenách, po­dľa ktorého sa musí postupovať, však takúto metódu nepozná. Je to ďalší slabý bod, ktorý môže dominantný operátor napadnúť, čo J. Michna aj predpokladá.

Späť | Domov