ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

ST chcú konkurentov dotlačiť k uzavretiu prepojovacích zmlúv

Trend | 27.11.2003

Alternatívni operátori považujú podmienky na prepojenie sietí za neakceptovateľné

Slovenské telekomunikácie (ST) svojim konkurentom pohrozili, že im môžu dočasne vypnúť takzvané primárne ISDN prístupy a bezplatné čísla s predvoľbou 0800, ak ich do stanoveného termínu (čo bol zväčša koniec uplynulého týždňa) neprestanú využívať na "nezákonné prepojenie s ich sieťou". V prípade, že by k tomu prišlo, viacerým klientom alternatívnych hráčov by prestali fungovať telefónne linky, ako aj prístup do internetu. Nefungovali by ani predplatené karty na lacné telefonovanie do zahraničia a v rámci Slovenska.

Pre nových hráčov na slovenskom telekomunikačnom trhu by to podľa odhadov znamenalo stratu jednej tretiny biznisu, niektorým menším poskytovateľom by to prinieslo existenčné problémy. Priamy finančný efekt pre ST by vzhľadom na výšku ich tržieb nebol výrazný, dominantný operátor by však svojim zákazníkom skomplikoval prechod ku konkurencii. K eskalácii napätia vo vzťahoch medzi operátormi by pritom nemuselo prichádzať, keby mali uzavreté riadne zmluvy o prepojení sietí. Tie však ani po jedenástich mesiacoch rokovaní nie sú aktuálne. Na porovnanie, mobilný operátor Orange Slovensko má v súčasnosti podpísaných päť prepojovacích kontraktov s ST.

Podľa ST sa zneužívanie ISDN prístupov týka trinástich a zneužívanie bezplatných čísel piatich alternatívnych operátorov. Ich identitu však hovorca spoločnosti Radoslav Bielka nechce prezradiť: "Nazdá sa nám vhodné púšťať ich mená do médií. Oni vedia, o koho ide." Písomné ultimátum podľa informácií TRENDU dostali napríklad Nextra, s.r.o., Bratislava, ktorá prevádzkuje vyše 60 ISDN prístupov, a PosTel, a.s., Bratislava, poskytujúci služby predplatených kariet GlobalPhone. Upozornenie ST sa však týka väčšiny slovenských alternatívcov - licencie Telekomunikačného úradu (TÚ) SR na poskytovanie hlasových služieb v pevnej sieti má v súčasnosti sedemnásť firiem.

Prístupy a čísla

Podstata najnovšieho sporu medzi ST a ich konkurentmi spočíva v spôsobe pripojenia koncového zákazníka s alternatívnym operátorom. Nová káblová prípojka sa vzhľadom na vysoké náklady buduje len vtedy, ak sa očakáva veľká telekomunikačná prevádzka. Teda pri veľkých podnikoch, biznis centrách či priemyselných parkoch. Ostatní záujemcovia musia využiť existujúcu infraštruktúru ST a špeciálne zariadenie s názvom dialler, ktoré rozlišuje povahu jednotlivých volaní.

Keď v takom prípade volajúci telefonuje na inú pevnú linku dominantného fixného operátora, hovor sa z ústredne ST cez ISDN prístup prenesie do ústredne alternatívneho poskytovateľa, odtiaľ putuje do zahraničia k operátorovi s priamym prepojením so sieťou ST, cez ktoré sa vracia späť na Slovensko. Vďaka špičkovej úrovni prenosovej technológie telefonujúci oproti priamemu volaniu do siete ST nespozoruje žiadny kvalitatívny rozdiel.

Alternatívni operátori pritom od zahraničných partnerov získavajú také výhodné ceny, že sa im takáto obchádzka vyplatí. Kým napríklad minúta miestneho hovoru v silnej prevádzke podľa maloobchodného cenníka ST stojí 1,90 Sk (všetky ceny bez DPH), cez zahraničného operátora možno tých istých 60 sekúnd na Slovensko "doviezť" o štyridsať halierov lacnejšie. Ďalej je to jednoduchá matematika - čím viac zákazník telefonuje, tým viac ušetrí na telefónnych poplatkoch.

Biznis s predplatenými kartami funguje podobne. Volajúci zatelefonuje na bezplatné telefónne číslo s predvoľbou 0800, odkiaľ ho systém ST presmeruje na ústredňu alternatívneho poskytovateľa. Rovnako sa využívajú aj internetové prístupové čísla 019xy, čomu sa ST pokúšajú zamedziť zavedením nových veľkoobchodných produktov pre dial-upový internet (TREND 41/2003).

Predplatené karty sa väčšinou používajú na telefonovanie do zahraničia, kde sú operátori schopní poskytnúť veľmi výhodné ceny. Napríklad minúta hovoru do pevnú linku v Prahe, Varšave alebo Budapešti cez službu PosTel GlobalPhone vychádza na 5,60 - ST tých istých 60 sekúnd predávajú za 8,80 Sk.

PosTel či M.B.C., s.r.o., Bratislava za minútu hovoru svojho klienta z pevnej siete na bezplatné číslo zaplatia ST 2,70 Sk. Navyše kým fixnému operátorovi platia za každých začatých desať sekúnd, zákaznícky hovor sa často končí v polovici minúty. "Pokiaľ by sme prešli na tridsaťsekundovú alebo minútovú tarifikáciu, mohli by sme prerobiť," dodáva obchodný riaditeľ M.B.C. Marcel Vašš. PosTel na jednom hovore zarobí približne jednu korunu, dodáva generálny riaditeľ firmy Tibor Csernák.

Generálny riaditeľ GTS Slovakia, s.r.o., Bratislava Branislav Brezovič odhaduje, že alternatívni operátori prostredníctvom ISDN prístupov a prístupových čísel ST mesačne realizujú prevádzku v hodnote 20 až 30 miliónov korún. "Tieto tržby sa ST snažia strhnúť k sebe," dodáva. Na porovnanie - pri priamych prepojeniach klienta s operátorom ide o prevádzku za 50 až 70 miliónov korún mesačne. Predplatené karty Postelu v súčasnosti využíva približne desaťtisíc ľudí, pričom firma pod tlakom situácie pozastavila tlač rovnakého počtu nových kariet.

Všeobecné obchodné podmienky

Využívanie ISDN prístupov a čísel 0800 na vstup do siete ST podľa dominantného fixného operátora porušuje všeobecné obchodné podmienky, pretože ide o produkty pre koncových používateľov. Primárnym ISDN prístupom sa zvyčajne realizuje pripojenie firemnej pobočkovej ústredne k sieti dominantného fixného operátora a čísla 0800 slúžia na bezplatné volania napríklad na call centrá či informačné linky.

Zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že používateľ ISDN prístupu je "povinný zamedziť tomu, aby pobočková ústredňa umožňovala prepojenie verejnej telekomunikačnej siete iného prevádzkovateľa s verejnou telefónnou sieťou ST". V prípade bezplatných čísel zasa "každá priradená stanica, na ktorú možno smerovať spojenie [telefonát] cez užívateľské číslo služby [0800 xxx xxx], predstavuje cieľové číslo". To znamená, že hovor musí na telefónnej stanici s týmto číslom skončiť.

Alternatívni operátori tvrdia, že obchodné podmienky ST neporušujú. "Server Nextry zavesený na ISDN prístupe nie je v zmysle definície ST pobočkovou ústredňou," vysvetľuje konateľ a riaditeľ produktového manažmentu Nextry Juraj Ďurov. "Okrem toho poskytujeme službu prenosu hlasu vo forme dát a všeobecné obchodné podmienky ST sa týkajú klasickej hlasovej telefónie," dodáva. Verí, že jeho vysvetlenie bude manažérom ST stačiť a k vypnutiu ISDN okruhov nepríde.

Ak by však dominantný operátor svoje hrozby splnil, niektorým menším operátorom by to prinieslo existenčné problémy. "V priebehu jedného dňa by sme mohli prísť o všetko," hovorí generálny riaditeľ PosTelu T. Csernák. Jeho firma poskytuje služby lacných volacích kariet už tri roky. "ST vydali nejednoznačné obchodné podmienky pre službu 0800, a aj to až pol roka po jej spustení. Tie im v súčasnosti umožňujú poskytovanie služby prerušiť," tvrdí T. Csernák.

Chýbajúce prepojenie

Šéf slovenskej GTS B. Brezovič tvrdí, že diallery a predplatené karty len nahrádzajú neexistujúcu službu voľba operátora. Jej podstata je, že koncový zákazník si môže na uskutočnenie každého telefónneho hovoru vybrať iného operátora. Službu však možno poskytovať len v prípade, že sieť ST je fyzicky prepojená so sieťou alternatívneho operátora. A to nie je. Vzhľadom na neexistujúce prepojenie sietí Nextra, GTS či PosTel klientom s pevnou linkou od ST v súčasnosti realizujú len odchádzajúce hovory. Priviesť hovor na ich aparát pre chýbajúce prepojenie nedokážu. "Je to, ako keby ste sa do Košíc vybrali autom po diaľnici, ale naspäť sa s ním musíte nechať odviezť železnicou za neprimerane vysoké ceny," prirovnáva B. Brezovič.

Paradoxne práve k uzavretiu riadnych prepojovacích dohôd chcú ST svojich alternatívnych konkurentov dotlačiť hrozbou vypnutia ISDN prístupov a čísel 0800. "Kým budú mať operátori aj iné možnosti, ako sa dostať do siete ST, nebudú mať záujem o riadne prepojenie," mieni vedúca odboru vzťahov s regulátorom Emese Simon.

Rokovania o prepojovacích zmluvách sa pritom rozbehli už začiatkom tohto roka, keď ST pripravili východiskový návrh, takzvanú referenčnú ponuku. Odmietli ju však zverejniť s tým, že to nie je ich zákonná povinnosť, a rokujúcich alternatívnych operátorov pod hrozbou finančných sankcií zaviazali k mlčanlivosti. "Nebol by žiadny rozdiel, keby sme ponuku zverejnili. Ten, kto rokovať chce, jej znenie má. Nezverejnenie ponuky nie je bariéra pre uzavretie prepojovacej dohody," konštatuje E. Simon.

Ani po jedenástich mesiacoch od začiatku rokovaní však nie je na svete ani jedna dohoda, ani jedno prepojenie. ST a alternatívni operátori majú na to radikálne odlišný názor.

Návrh prepojovacej dohody nie je schodný ani pre jedného z pätnástich potenciálnych partnerov ST. "Ponuka je neprijateľná vo všetkých bodoch okrem jedného - názvu našej spoločnosti," konštatuje B. Brezovič. Podmienky sú neakceptovateľné aj pre Nextru a jej majiteľa, spoločnosť Telenor, nórsku obdobu Slovenských telekomunikácií. "Návrh ST bol zamietnutý. Nie preto, že by Telenor nemal peniaze, ale preto, že preň nenašiel vhodnú dobu návratnosti investícií." Asociácia telekomunikačných operátorov minulý týždeň vydala stanovisko, podľa ktorého by sa alternatívni operátori podpisom zmluvy v znení navrhnutom ST "zlikvidovali ešte skôr, ako by začali poskytovať služby".

Podľa E. Simon ponuka ST vychádza z praxe zaužívanej v Európskej únii. "Rokovania o prepojení sú zložité, preto trvajú dlho. Dôležité je, aby alternatívni operátori s nami chceli rokovať," dodáva. A v tom je podľa ST problém. "Tempo rokovaní určujú alternatívni operátori," uviedli predstavitelia ST pre TREND ešte v auguste tohto roka. V máji sa rokovania na určitý čas dokonca úplne prerušili. Parlamentom vtedy prešla novela telekomunikačného zákona, ktorá TÚ SR umožňovala vstúpiť do rokovaní a stanoviť obchodné podmienky prepojenia. Novelu však odmietol podpísať prezident a pri opätovnom prerokúvaní na parlamentnej pôde sa pre ňu už nenašla dostatočná podpora. Alternatívni operátori nesúhlasia s tvrdením, že odmietajú rokovať. Vyjednávači spoločnosti Dial Telecom, a.s., Bratislava absolvovali v ST 17 dvojhodinových rokovaní. "Nedosiahlo sa nič, čo by sa dalo nazvať pokrokom," konštatuje generálny riaditeľ David Bečvář. Dial napokon pred dvoma týždňami rokovania oficiálne ukončil - bez prepojovacej dohody. Podobne dopadol eTel Slovensko, s.r.o., Bratislava, ktorý s ST rokoval vyše desať mesiacov. "Možno skonštatovať, že dohoda s ST nie je dosiahnuteľná. ST nie sú ochotné urobiť žiadne ústupky v záležitostiach, ktoré považujeme za diskriminačné," hovorí výkonný riaditeľ eTelu Juraj Taptič. Pri navrhovaných poplatkoch prepojenia by "po pripočítaní našich nákladov boli ceny pre koncových zákazníkov vyššie ako retailové ceny ST", dodáva.

Podľa ST je výška prepojovacích poplatkov nákladová. "Ak chceme porovnávať ceny s krajinami EÚ, je potrebné vrátiť sa späť do obdobia prvého roku po prepojení sietí v konkrétnych krajinách a neporovnávať ceny po niekoľkoročnom vývoji," dodáva výkonný viceprezident ST pre stratégiu a regulačné záležitosti Pavol Kukura. Ceny sa podľa neho menili so zvyšujúcou sa konkurenciou a zásahmi regulátora, ako aj vďaka rastu objemu prevolaných minút, čo prispelo k poklesu jednotkových nákladov. "Na Slovensku, na rozdiel od iných krajín EÚ, nemôžeme využiť úspory z rozsahu. Nie je tu väčší počet miest, kde by sa koncentroval vyšší počet obyvateľov," prízvukuje P. Kukura.

Maximálne dva mesiace

Šéf GTS B. Brezovič si však myslí, že ST zámerne využívajú všetky zákonné možnosti, aby podpis prepojovacej dohody čo najviac oddialili: "Pokiaľ by bolo prepojenie, odlev zákazníkov ku konkurencii by bol ešte vyšší ako v súčasnosti. Pretože ST im nevedia poskytnúť toľko pozornosti ako alternatívni operátori."

Slovenské telekomunikácie za prvých deväť mesiacov tohto roka stratili necelé dve percentá zákazníkov. Podľa prvého výkonného viceprezidenta spoločnosti pre financie Marka von Lillienskiolda to znamená, že ST sa "podarilo zvrátiť nepriaznivý stav z rokov 2001 a 2002, keď došlo k masívnejšiemu odchodu zákazníkov".

Na rozdiel od ST mobilný operátor Orange Slovensko, a.s., Bratislava doteraz uzavrel prepojovacie dohody s piatimi alternatívnymi hráčmi, o šiestej zmluve sa rokuje. K fyzickému prepojeniu sietí prišlo vždy nanajvýš do dvoch mesiacov od prvého stretnutia vyjednávačov. Rokovania pritom prebiehajú pri "normálnom tempe", tvrdí riaditeľ Orangeu pre stratégiu a regulačné vzťahy Ivan Marták. Prepojení alternatívci v októbri do siete mobilného operátora priviedli vyše desatinu všetkých hovorov prichádzajúcich z územia Slovenska. "Vyjadriac sa hudobnou terminológiou, alternatívni operátori sú síce underground, ale zato veľmi životaschopní," hodnotí I. Marták.

Nový zákon

V patovej situácii, ktorá nastala v rokovaniach medzi ST a ich konkurentmi, alternatívni operátori nedočkavo očakávajú schválenie zákona o elektronických komunikáciách. Ten by mal úplne nahradiť existujúci zákon č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, v ktorom noví hráči vidia hlavnú príčinu svojich problémov. "GTS má na Slovensku trinásťkrát nižší obrat ako v Českej republike. Je to dané legislatívnym vývojom, ktorý je v SR niekoľko rokov za legislatívou krajín V4," myslí si B. Brezovič.

Podľa platného zákona TÚ SR do prepojovacích rokovaní nemôže vstúpiť. Vyjadriť sa môže až k uzavretej zmluve. Alternatívni operátori však regulátora niekoľkokrát vyzvali, aby urobil aspoň niečo. "Mohol by udržať existujúce status quo do vstupu nového zákona do platnosti," navrhuje predseda Asociácie telekomunikačných operátorov Vladimír Ondrovič.

Nová právna norma do slovenskej legislatívnej praxe zavedie nový regulačný rámec Európskej únie. Okrem toho regulátorovi umožní na návrh niektorej rokovacej strany alebo z vlastného podnetu zasiahnuť do prípravy prepojovacieho kontraktu. Úrad bude môcť direktívne nariadiť obchodné podmienky prepojenia. V tom alternatívni operátori vidia jediné východisko zo súčasnej situácie. Aj tak však podpis prvej prepojovacej dohody očakávajú najskôr v druhej polovici budúceho roka.

Podľa pôvodného návrhu má zákon o elektronických komunikáciách vstúpiť do platnosti 1. januára 2004. Napríklad ústavnoprávny výbor parlamentu však navrhuje, aby sa účinnosť legislatívnej úpravy posunula o mesiac neskôr. A to "vzhľadom na jej prerokovanie v NR SR, lehotu pre prezidenta SR a pre redakciu Zbierky zákonov SR".

Odďaľovanie nového regulačného rámca však nahráva ST, ktorým umožňuje získať lepšiu východiskovú pozíciu pri ďalších rokovaniach s konkurenciou, upozorňuje V. Ondrovič. Prezident ST Miroslav Majoroš pritom v júni tohto roka na medzinárodnej konferencii Tele.com vyhlásil, že pre dominantného operátora by bol vhodnejšie, aby zákon začal platiť až 1. mája, dňom vstupu Slovenska do Európskej únie, pretože tak by sa ST mohli na nový regulačný rámec lepšie pripraviť.

Späť | Domov