ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

Čo Vy na to pán Murgaš? Ako to robíme?

Info z domova | Vladimír Ondrovič
26.05.2004 | Čítalo: 7577 | Diskusia: 0

Príhovor predsedu ATO k k 140. výročiu narodenia, 75. výročiu úmrtia a 100. výročiu udelenia prvého patentu Jozefa Murgaša.
V tomto roku si pripomíname tri okrúhle výročia priekopníka bezdrôtovej telegrafie, maliara, botanika, národnokultúrneho pracovníka, kňaza, tajovského rodáka Jozefa Murgaša: 140-výročie narodenia, 100.výročie od udelenia prvého patentu a 75.výročie úmrtia.

Pri výročiach významných osobností, či udalostí zvyčajne obšírnejšie hodnotíme ich dielo a význam. Som presvedčený o tom, že Murgaša sme ešte nevykreslili v plnej šírke jeho činností a výsledkov, ktoré v nich dosiahol. Jeho celoživotné osudy sú pozoruhodným príkladom nezlomnej vôle, osobnej disciplíny, pracovitosti geniálneho človeka, ktorý svoje schopnosti dokázal presadiť v boji nie iba s nežičlivými silami cirkevnej vrchnosti - štátnej moci Rakúsko-Uhorska - ale aj so ziskuchtivými podnikateľmi Ameriky.

V oblasti rádiotelegrafie mu uznali 12 patentov. Keďže bol vášnivým rybárom, podal patent na rybársky navijak.

Medzi vedcami v USA trvali spory o prioritu patentu niekoľko rokov. Prioritu priznal súd v New Yorku 7.1.1916 Murgašovi a nie Marconimu, či Fessendenovi. Existujú výpovede zo súdneho pojednávania.

Podieľal sa na spoluzakladaní Slovenskej ligy v Amerike, ktorá si dala za úlohu pomáhať v starej vlasti. Je spoluautorom jej memoranda.

Spolupracoval pri vytváraní nového štátu – Československej republiky. Je podpísaný pod „Pittsburgskou dohodou“. Bol jedným z iniciátorov „milióndolárovej zbierky“ pre národné oslobodenie Slovenska z Rakúsko-Uhorskej monarchie. Jeho príspevok – 5000 dolárov.

Pre Slovákov v Amerike vydával časopisy v ktorých publikoval vedecko-náučné články. Radil v nich chudobným slovenským vysťahovalcom ako bojovať proti alkoholizmu, fajčeniu, ako vychovávať deti a pod. Jeho osveta bola účinná.

Vo svojej záhrade pri fare pestoval nepreberné množstvo ozdobných kvetín a drevín. Objednával si ich z Holandska a Japonska. Poučoval ľudí ako to robiť, ako skrášľovať okolie svojho domu.

Bol veľkým zberateľom motýľov. Jeho zbierka pozostávala z 9000 kusov.

Vo svojom pôsobisku vo Wilkes-Barre vybudoval najskôr jednotriedku pre slovenské deti. Neskôr komplex budov – školu, kultúrnu miestnosť, knižnicu, kolkáreň, telocvičňu, kostol. Tento komplex budov dodnes stojí a viac-menej slúži svojmu účelu.

Som presvedčený o tom, že Jozef Murgaš patrí medzi najväčšie osobnosti slovenského národa. Je to človek z doliny, ktorý svojimi celoživotnými činmi prerástol hory.

Určite by bolo zaujímavé poznať Murgašov názor na dnešnú situáciu v oblasti telekomunikácií z uhla pohľadu dnešných vedomostí a úrovne poznania.

........vedci hľadajú príčinné súvislosti javov, snažia sa ich vysvetliť a využiť. Najprv ich k tomu vedie zvedavosť, obdiv ku kráse a poriadku v prírode, snaha preniknúť do záhad, ktorá je človeku vlastná.

Aj preto žili na svete velikáni ako Samuel Finley Breese MORSE, ktorý v roku 1837 zostrojil prvý prístroj, ktorým mohol telegrafovať na vzdialenosť 500 m, pomocou digitálnej morseovej abecedy (ktorú mimochodom pred nedávnom doplnili o znak @). V roku 1843 prepojil Washington s Baltimore (64 km). Už v roku 1848 bola vďaka jeho vynálezu prepojená Praha s Viedňou. Zaujímavosťou boli tzv. ľudské zosilňovacie stanice, ktorých napríklad medzi Londýnom a Bombajom bolo šesť, na ktorých telegrafista prijal informáciu z jednej strany a vyslal ju ďalej v tom istom smere.

V roku 1874 francúz J.M.E. Baudot priniesol rýchlotelegraf a nový spôsob kódovania informácie.

Prínos Alexandra Grahama Bella, amerického vedeca škótskeho pôvodu, vynálezcu telefónu, bol obrovský. V roku 1874 objavil mnohonásobný (alebo harmonický) telegraf, ktorý umožňoval posielať dve alebo i viac správ po jednom drôte súčasne. V júli 1875 sa mu na tomto zariadení náhodou podarilo na zlomok sekundy vytvoriť elektrický zvuk. Táto náhoda viedla k jeho najväčšiemu objavu- telefónu. Zvuk ľudského hlasu môže meniť intenzitu elektrického prúdu, ktorá sa ďalej reprodukuje znova ako ľudská reč. Telefón patentoval 7.3.1876 a v júni 1876 dostal za svoj objav na výstave vo Philadelphii medailu. O dva mesiace uskutočnil prakticky prvý telefónny hovor na svete v Brandtforde v Kanade na vzdialenosť 10 kilometrov, koncom toho roka už ale i na 230 km.

Guglielmo Marchese MARCONI, nositeľ Nobelovej ceny, v oblasti bezdrôtovej telegrafie zaznamenal úspechy, ktoré posunuli ľudstvo dopredu. Okrem iného v roku 1899 prepojil Paríž s Londýnom a v roku 1910 bolo prvé spojenie z lietadla.

Objavením elektriky svet hmoty získal významný nerv, vibrujúci tisíce kilometrov po zemeguli vo všetkých jej bodoch v rovnakom čase......Okolo zemegule je nekonečný priestor...... Mozog je pud s inteligenciou.......

Toto nebolo zistenie lekára, či neurológa, ale tieto slová vízie napísal v roku 1851 americký spisovateľ Nathaniel Hawthorne, inšpirovaný rozvojom telegrafie v rozvoji ktorej, ako už bolo uvedené, mal prsty aj slovenský rodák Jozef Murgaš. Tak ako Jules Verne predvídal ponorky a pristátie na mesiaci, Hawthorne predvídal to, čo my dnes uvádzame do života. ITU bola ustanovená len o 14 rokov neskôr (1865) v Paríži ako „Medzinárodná telegrafná únia“, zväčša za účelom podpory medzinárodne fungujúceho systému telegrafie. Už vyše 150 rokov sa ľudstvo snaží naplniť víziu Hawthorna, omotať nervy komunikácií okolo zemegule spojac tak ľudské poznanie. Dnes máme v rukách technologické objavy a ekonomické nástroje, ktoré môžu spojiť všetky spoločenstvá sveta.

Obrovský rozmach telekomunikačných služieb koncom 20. a začiatkom 21. storočia, a to z pohľadu technických možností, kvality a sortimentu, priniesol so sebou mnohé otázky. Otázky, akým spôsobom tieto služby sprístupniť širokému spektru zákazníkov za prijateľnú cenu, v dostatočnej kvalite a v širokom sortimente a pomôcť tak obyvateľom zemegule prostredníctvom výmeny informácií pri riešení stále zložitejších úloh pri budovaní sveta, rozvoja osobnosti, vzdelávaní, výmene názorov, odstraňovaní rozdielov medzi regiónmi, zabezpečení slobody, starostlivosti o zdravie, výskumu, správy vecí verejných ......

Odpoveďou na tieto otázky, tak ako v každej oblasti spoločenského života, je prechod od monopolu pomocou liberalizácie trhu k úplnej konkurencii. Toto je možné naplniť povzbudením súkromných investícií, povýšením konkurencie, vytvorením pružného regulačného rámca, ktorý môže držať krok s rýchlymi zmenami v technológii a na trhu, poskytnutím voľného prístupu k sieti pre všetkých poskytovateľov informácií a služieb a zabezpečením univerzálnej služby.

Aké jednoduché. Len ako tieto ciele naplniť.

Európska únia v snahe reálne naplniť tieto princípy stanovila regulačný rámec pre telekomunikácie, ktorý zaznamenal úspech pri vytváraní podmienok pre účinnú konkurenciu v telekomunikačnom sektore počas prechodu od monopolu k úplnej konkurencii. Regulačný rámec bol prijímaný v dvoch etapách a to v priebehu roka 1997, kedy bol prijatý tzv. regulačný rámec 1998 a v priebehu roka 2001, kedy bol prijatý tzv. regulačný rámec 2002. Tieto regulačné rámce pozostávajú z mnohých dielčích smerníc a nariadení, ktoré sú členské štáty Európskej únie povinné implementovať do národnej legislatívy a následne ich bezo zvyšku plniť.

Prečo hovoríme o regulácii v trhovom hospodárstve, pri plnej liberalizácii podmienok pre podnikanie?

Regulácia trhu v konkurenčnom prostredí má miesto iba vtedy, ak existuje koncentrácia trhovej sily v jedných rukách dominantného poskytovateľa produktov, alebo služieb. Táto podmienka je v prípade postmonopolného prostredia, kde pôsobili tzv. prirodzené monopoly v oblasti telekomunikačných služieb, distribúcii elektrickej energie, distribúcii plynu a podobne splnená. Preto musí až do doby vytvorenia efektívnej súťaže na trhu existovať regulátor, ktorý takúto efektívnu súťaž zabezpečí.

Regulátorom v jednotlivých krajinách je tzv. NRA – národná regulačná autorita, ktorá vykonáva funkciu strážcu dodržiavania podmienok ňou stanovených v zmysle platnej legislatívy a ktoré vychádzajú z regulačného rámca stanoveného Európskym parlamentom a radou. Regulácia stratí svoje opodstatnenie v momente začatia fungovania efektívnej súťaže.

Rovnako je potrebné, aby podmienky na trhu boli spravodlivé a transparentné.

Sú to rovnaké podmienky na podnikanie pre všetkých hráčov na trhu telekomunikačných služieb, garantované štátom, formou dodržiavania kvalitnej legislatívy a podrobené verejnej kontrole.

Garanciu štátu zabezpečuje príslušné ministerstvo definovaním kvalitnej štátnej telekomunikačnej politiky a z nej vyplývajúcich požiadaviek na prípravu zodpovedajúcich právnych noriem, parlament, ktorý schvaľuje tieto právne normy, telekomunikačný úrad, ktorého úlohou je regulácia ex ante a protimonopolný úrad vykonávajúci reguláciu ex post.

Verejnú kontrolu zabezpečujú rôzne profesijné organizácie, či už združenia právnických alebo fyzických osôb alebo samotní občania, pokiaľ však majú dostatočné právne povedomie a sú schopní dožadovať sa svojich práv.

Členské štáty EÚ nesmú udeliť alebo udržiavať v platnosti výlučné alebo špeciálne práva na zriaďovanie a poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo na poskytovanie verejne dostupných komunikačných služieb. Musia prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie možnosti pre ktorýkoľvek podnik poskytovať elektronické komunikačné služby alebo vytvárať, rozširovať alebo poskytovať elektronické komunikačné siete, musia zabezpečiť, aby neboli ukladané alebo zachovávané žiadne obmedzenia týkajúce sa poskytovania elektronických komunikačných služieb cez elektronické komunikačné siete zriadené poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb, cez infraštruktúru poskytovanú tretími stranami alebo prostredníctvom zdieľaných sietí, iných zariadení alebo miest, bez vplyvu na ustanovenia smerníc 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES, ktoré sú základom regulačného rámca EÚ. Členské štáty musia zabezpečiť, aby bolo všeobecné oprávnenie udelené podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo vytvorenie a poskytovanie elektronických komunikačných sietí, ako aj podmienky súvisiace s daným povolením, založené na objektívnych, nediskriminačných, primeraných a transparentných kritériách.

Aká je situácia na Slovensku?

Telekomunikačnú politiku definuje, predkladá na schválenie vláde a vyhodnocuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Jeho postavenie je definované v zákone o Elektronických komunikáciách, ktorý je platný od 1.1.2004. Je potrebné vyzdvihnúť, že na toto ministerstvo boli presunuté kompetencie pre informatizáciu spoločnosti z ministerstva školstva. Treba dúfať, že činnosť tohto odboru bude podporená dostatočným počtom erudovaných odborníkov, ktorí budú mať potrebné kompetencie a že v krátkom čase bude ustanovený do funkcie splnomocnenec vlády SR pre informatiku. Napriek tomu je nejasná jeho pôsobnosť vo vzťahu k rade vlády pre informatiku. Taktiež treba dúfať, že infokomunikačná oblasť sa skutočne stane prioritou vlády, pretože zatiaľ je to iba v deklaratívnej polohe, ciele sa nenapĺňajú, napriek tomu, že Slovensko sa pripojilo k programu eEurope+.

Regulátora v oblasti elektronických komunikácií predstavuje Telekomunikačný úrad SR. Tento úrad bol povinný regulovať telekomunikačné prostredie v zmysle zákona o Telekomunikáciách, ktorý platil od 1.7.2000 do 31.12.2003 a je povinný regulovať prostredie elektronických komunikácií podľa Zákona č. 610 Z.z. o elektronických komunikáciách. Základnou povinnosťou Telekomunikačného úradu je zabezpečiť už spomínané podmienky vzniku konkurenčného prostredia vo všetkých druhoch služieb vrátane telefónnej služby na pevných sieťach, vytváranie efektívnej súťaže v tejto oblasti, a to všetko za podmienok založených na objektívnych, nediskriminačných, primeraných a transparentných kritériách. Tieto podmienky sú zakotvené v uvedených zákonoch, v regulačnom rámci EÚ a v neposlednom rade v Ústave Slovenskej republiky, ktorá zaručuje občanom SR právo na konkurenčné prostredie a na tvorbu trhového hospodárstva.

V článku 55. ústavy sa uvádza:

„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.

Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon“.

Na trhu elektronických komunikácií je zákonne garantovaná úplná liberalizácia služieb od 1.1 2003. V praxi však v oblasti telefónnej služby na pevných sieťach konkurenčné prostredie neexistuje a je potrebné si priznať, že Telekomunikačný úrad v tomto smere svoju úlohu nesplnil. Či sú príčiny také, alebo onaké, objektívne alebo subjektívne je potrebné, aby kompetentné orgány tento stav zmenili. Už vyššie uvedené povzbudenie súkromných investícií a povýšenie konkurencie je na Slovensku iba v iluzórnej podobe, ba práve naopak situácia ohrozuje už realizované investície a bráni vstupu nových. Monitorovacie správy EK hodnotia situáciu v pôvodných ako aj nových členských krajinách EÚ. Hodnotenie Slovenska z nich nevychádza najlepšie, aj keď niektoré informácie TÚ SR tvrdia, že sme predbehli prístupové krajiny a niektoré pôvodné krajiny EÚ v telekomunikačnej oblasti. V porovnaní s krajinami V4 je situácia na Slovensku najhoršia v oblasti počtu konkurentov na trhu, v oblasti cien, v rozsahu poskytovaných služieb, v úrovni internetizácie a pod. Treba objektívne povedať, že v poslednom období sa situácia zlepšuje. Napriek tomu, však stále očakávame rozhodnutia Telekomunikačného úradu v prospech posunu v rokovaniach o prepojení sietí, vrátane cenových rozhodnutí. Na Slovensku je nízka penetrácia telefónnych staníc. Vývoj v tomto parametri je pozitívny u mobilných sietí a naopak negatívny v oblasti pevných sietí. Nie je dokončená digitalizácia siete dominantného operátora, čo bráni uvedeniu niektorých prokonkurenčných služieb, ako sú výber operátora s predvoľbou a prenositeľnosť čísla, do praxe. Úroveň investícií je nedostatočná. Dominantný operátor neinvestoval objemy deklarované pri privatizácii a je snaha o posunutie termínov. Ostatní operátori neinvestujú z dôvodu nejasnosti podmienok na trhu, ktoré zapríčiňuje nerozhodnosť regulátora. Systém rozhodovania aj vlk sýty aj koza celá neobstojí. Vláda stojí pred neľahkou úlohou. Má podporovať dominantného operátora, ktorý prináša aké, také dividendy, alebo rozvoj konkurentov, z ktorých v tejto chvíli nemá nič, ale musí plniť regule EÚ ? Táto situácia prináša napätie ktoré sa stále stupňuje, mnohokrát nenáležité reakcie v médiách a namiesto toho, aby účastníci trhu rozvíjali služby a riešili otázky akým spôsobom tieto služby sprístupniť širokému spektru zákazníkov za prijateľnú cenu, v dostatočnej kvalite a v širokom sortimente a pomohli tak obyvateľom Slovenska prostredníctvom výmeny informácií pri riešení stále zložitejších úloh pri budovaní ekonomiky, rozvoja osobnosti, vzdelávaní, výmene názorov, odstraňovaní rozdielov medzi regiónmi, zabezpečení slobody, starostlivosti o zdravie, výskumu, správy vecí verejných a pod., vybíjajú svoju energiu vojnami, ktoré nikomu nič neprinesú.

Je na vláde SR a na Telekomunikačnom úrade, aby túto situáciu zmenili v prospech trhu a v prospech užívateľov služieb.

Slovensko sa stalo členom Európskej únie. Národná rada Slovenskej republiky prijala prístupovú zmluvu ako ústavný zákon, v ktorej sa Slovensko zaväzuje plniť všetky úlohy, povinnosti a predpisy platné v EÚ. Je to úspech Slovenska, ale je to aj záväzok. Tvrdá práce je za nami ale tá tvrdšia nás iba čaká. Mnoho krát sme svedkami bagatelizovania problémov a ich zametania pod koberec a práve vtedy tvrdíme, že pod koberec nepôjdu. Snaha ospravedlňovať nečinnosť, prípadne zlé rozhodnutia sa objavuje príliš často, o neschopnosti sebarefleksie nehovoriac. Tento stav je potrebné zmeniť veľmi rýchlo, pretože môže prísť tvrdý trest vo forme sankcií zo strany orgánov EÚ. To nie je strašenie, to je tvrdá realita, ktorú pocítili v Nemecku a nedávno i v Španielsku udelením vysokých pokút dominantní operátori.

Komisar Erkki Liikanen hovorí:

Nový, široký regulačný rámec EÚ pre elektronické komunikácie je kľúčovým míľnikom na ceste k informačnej spoločnosti. Hlavy štátov, vlády a Európsky parlament zisťujú, že hlavným rizikom nenaplnenia dôležitých reforiem je oneskorenie niektorých štátov v časovom harmonograme ich implementácie. Nedostatok jasného právneho rámca , pomalé investovanie , lúpežné obchody a spotrebiteľské zisky ,to hlavne prináša kritický stav komunikačného sektora a dopad na ekonomiku a na celkové hospodárstvo. Preto sa komisia rozhodla urobiť niektoré kroky. Dnešné rozhodnutie hovorí, že zúčastnené krajiny musia dať nohu na plynový pedál, notifikovať ich národné smernice a ukončiť proces reforiem.

Nový regulačný rámec mal byť v platnosti vo všetkých členských štátoch od júla 2003 a pristupujúcich krajinách o 6 mesiacov neskôr. To poskytuje regulátorom jasnejšiu možnosť, dovoľujúcu členským štátom vrátiť pravidlá späť tak rýchlo, ako bude konkurenčné prostredie efektívne a zabezpečí komunikačné siete a služby, univerzálne dostupné v celej EÚ. To vplýva na dosah elektronických sietí a služieb z telefónu alebo zariadenia v ktorejkoľvek domácnosti alebo podniku na široko pásmové služby alebo internet. Regulačný rámec je kľúčom k k Lisabonským reformám. Kreuje právne podmienky pre investície a konkurenciu, pracovné príležitosti, väčší výber služieb pre zákazníkov a zveľaďuje Úniu. Je kľúčom k budúcej technologickej neutralite. Reflektuje konvergenciu fixných a mobilných služieb, široký obsah a široké spektrum dodávateľských platforiem. Všetko toto znamená, že štáty únie majú prístup k rámcu, ktorý je dostatočne flexibilný a adaptabilný na zmeny na trhu.

Osem štátov zlyhalo v plnení termínov implementácie regulačného rámca a Únia im vyslala ostrý signál a vyžaduje plnenie úloh do 1.5.2004, pod súdnymi konzekvenciami.

Slovensko prijalo zákon o elektronických komunikáciách, ktorý až na niektoré výnimky uvedené v pripomienkach EÚ, zohľadňuje regulačný rámec. Avšak mať zákon nestačí. Je potrebné plniť termíny v ňom uvedené a vykonať reformu v zmysle jeho ustanovení. A v tom máme čo naprávať. Už dnes je jasné, že služby výber operátora, výber operátora s predvoľbou a prenositeľnosť čísla k 1.5.2004 nie sú k dispozícii a o tom, že nemáme zmluvy o prepojení ani nehovoriac. Čo potom, ak sa budú zákazníci domáhať svojich práv ? Budú si kompetentní sypať popol na hlavu? Zasa budú iba samé výhovorky, skrývanie sa za nedokonalosť zákonov a zakrývanie neschopnosti? Na tieto otázky dá odpoveď skorá budúcnosť.

Takže ako pán Murgaš ? Čo Vy na to?

Myslím si, že by nám mal čo vyčítať, ale aj poradiť a pomôcť. Zoberme si príklad z jeho prístupu k životu, z jeho pracovitosti a húževnatosti a zmeňme veci k lepšiemu, aby sa naplnil jeho odkaz a Slovensko bolo príkladom ostatným krajinám únie. V únii nám bude vtedy dobre, ak sa v nej presadíme svojou prácou a nie natŕčaním ruky so slovami, únia daj, na perách.

Späť | Domov