Novinky e-mailom

Váš e-mail:

Hľadaj na www.ATO.sk

Stanovisko Asociácie telekomunikačných operátorov k vyhláseniam ETNO

Tlačové správy ATO | Tlačová služba ATO
13.11.2006 | Čítalo: 7331 | Diskusia: 0

V poslednom období boli medializované vyhlásenia združenia ETNO s požiadavkou obmedziť reguláciu telekomunikačných trhov z dôvodu, že takáto regulácia má údajne blokovať investície veľkých operátorov (t.j. bývalých monopolov) do nových sietí a služieb. Asociácia telekomunikačných operátorov, ako aj slovenskí členovia ECTA (Európskej asociácie pre konkurenčné telekomunikácie), považujú za svoju povinnosť zaujať stanovisko k týmto jednostranným a účelovým vyhláseniam.

Členmi združenia ETNO sú predovšetkým operátori označovaní pojmom incumbent – to znamená bývalé telekomunikačné monopoly, ktoré boli desaťročia vo svojich krajinách zo zákona jedinými subjektmi, mohli poskytovať telekomunikačné služby. Z tohto dôvodu preto celkom prirodzene vnímajú nielen reguláciu, ale vôbec liberalizáciu telekomunikačného trhu a existenciu konkurencie ako negatívny jav.

Tieto názory však reprezentujú ekonomické záujmy bývalých monopolných podnikov, v žiadnom prípade však nie záujmy užívateľov komunikačných služieb. Užívatelia najlepšie sami poznajú rozdiel medzi trhmi, kde existuje jediný silný účastník a trhmi, kde existuje viacero konkurenčných ponúk. Telekomunikačné trhy sú špecifické tým, že vzhľadom na vysokú úroveň úspor z rozsahu majú tendenciu k vzniku veľkých dominantných subjektov. Tie potom mávajú sklony riadiť („regulovať“) trh podľa svojich pravidiel, preto je nezávislá regulácia významných podnikov v tejto oblasti nevyhnutná.

Regulačný rámec nebrzdí investície veľkých spoločností do nových sietí a infraštruktúry. Bez ohľadu naň je hlavným faktorom pri rozhodovaní o investícii vždy jej návratnosť a tá je podmienená nákladmi na výstavbu a prevádzku, počtom potenciálnych zákazníkov a ich kúpyschopnosťou.

Regulačný rámec však nehovorí o tom, že veľkí operátori sú povinní poskytnúť svoju infraštruktúru konkurentom zadarmo, ale o tom, že v prípade výraznej trhovej nerovnováhy sú dominantné podniky povinné predávať stavebné komponenty potrebné pre tvorbu služieb, a to za cenu, ktorá je na úrovni nákladov a primeraného zisku. V skutočnosti teda veľký operátor zarába aj na zákazníkovi, ktorého pripojil jeho konkurent a môže profitovať z toho, že konkurent získal klienta, ktorého vzhľadom na svoj spôsob predaja, marketingu či tvorby produktov incumbent nebol schopný získať.

Dominantný prevádzkovateľ pevnej siete disponuje obrovským množstvom nevyužívaných účastníckych vedení do veľkej väčšiny budov a domácností. Teda infraštruktúra, schopná prenášať aj vyššie kapacity existuje. Napriek tomu si ju operátori nemôžu prenajať za cenu, ktorá by im umožnila ponúknuť konkurencieschopnú službu. Už letmý pohľad do cenníka referenčnej ponuky ST hovorí, že takýto prenájom jedného vedenia by alternatívneho operátora vyšiel (po vynaložení vysokých nákladov na zriadenie) na 402 Sk mesačne. ST pritom to isté vedenie ponúka vlastnému koncovému zákazníkovi za 249 Sk, avšak to už dokonca aj s telefónnou službou a s 30-timi minútami bezplatných volaní.

V SR zatiaľ nie je možné hovoriť o dôsledkoch regulácie, keďže tu vzniklo iba niekoľko formálnych rozhodnutí a ich dopad na trh je minimálny. Pretrvávajú prohibitívne podmienky prepojenia hlasových sietí, ponuka na prístup k účastníckym vedeniam je neakceptovateľná a prakticky len formálna. Náklady na služby výberu operátora (tzv. voľby operátora) poskytujú len veľmi malý priestor na konkurenciu ponuke ST, preto sa rozvíjajú iba minimálne. Príkladom môže byť aj posledná vlna volacích programov ST, s ktorými klienti ST volajú v sieti ST „neobmedzene“. Iní operátori prepájajúci volania do siete ST však musia za každú minútu volania svojho zákazníka platiť poplatok, ktorý stále patrí k najvyšším v rámci EÚ.

Názor, že alternatívni operátori nebudujú svoju infraštruktúru a nepoužívajú nové technológie je úplne nesprávny, v skutočnosti do rozvoja vlastnej siete vkladajú často vyšší podiel svojich príjmov ako incumbenti. Noví operátori síce stále pripájajú nové budovy a domácnosti, no vybudovanie paralelnej infraštruktúry k sieti bývalého monopolu potrvá ešte dlho. Známy je aj takzvaný deficit prístupovej siete, t.j. nedostatok možností efektívne dostať poskytovanú službu z prístupového bodu operátora až do lokality, kde sa nachádza užívateľ. Tento problém sa však nevyrieši tým, že doterajší dominantný vlastník prístupovej siete vybuduje novú sieť iba pre svoje použitie, prípadne s podmienkou, že si budú môcť ponechať monopol na poskytovanie služieb cez tieto siete. Tým v podstate žiadajú o obnovenie svojho de facto monopolného postavenia na trhu.

Späť | Domov