ATO

Medzinárodné telekomunikačné fórum ATO 2007 | 20.november 2007, Primaciálny palác - Zrkadlová sieň, Bratislava | Motto: Nové technológie, nové služby, nové trendy, nové príležitosti

Národná stratégia pre širokopásmový prístup v Slovenskej republike

Info z domova | www.rokovania.sk
14.04.2005 | Čítalo: 7429 | Diskusia: 0

Vláda SR na svojej 127. schôdzi prerokovala a schválila Národnú stratégia pre širokopásmový prístup v Slovenskej republiky. Uvedený materiál nadväzuje na Národnú politiku pre elektronické komunikácie, schválenú uznesením vlády SR č. 196 zo dňa 19.3.2003 a Stratégiu informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčný plán, schválené uznesením vlády SR č. 43 z 21.1.2004 a na úlohy vyplývajúce z členstva v Európskej únii, z medzinárodných zmlúv a z členstva v medzinárodných organizáciách, ako aj na ďalšie úlohy súvisiace s rozvojom medzištátnych vzťahov a medzinárodnej spolupráce vrátane programu e-Europe 2005.

Národná stratégia pre širokopásmový prístup v SR stanovuje ciele a postupy jeho budúceho rozvoja v SR a konkrétne opatrenia na jeho podporu. Materiál zohľadňuje požiadavku na celoplošnú dostupnosť pre všetky skupiny obyvateľstva, komerčný sektor a verejnú správu, vrátane podpory prístupu k službám informačnej spoločnosti pre vidiecke a odľahlé oblasti. Hodnotí súčasný stav v SR a identifikuje možnosti jeho zlepšenia pri zachovaní princípu technologickej neutrality a bez narušenia pravidiel hospodárskej súťaže, tak aby sa Slovensko v tejto oblasti dostalo počas najbližších 5 až 8 rokov na úroveň vyspelých európskych krajín.

Najdôležitejším strategickým cieľom Národnej stratégie pre širokopásmový prístup v Slovenskej republike je dosiahnuť v horizonte najbližších 5 až 8 rokov úroveň najvyspelejších európskych štátov v oblasti širokopásmového prístupu.

Východiská

Vývoj trhu elektronických komunikácií dospel do nového štádia, kedy konvergencia sietí a služieb, rozsah a množstvo elektronicky poskytovaných služieb a informácií má signifikantný vplyv na požiadavky kladené na kvalitu a kvantitu dostupnej elektronickej komunikačnej infraštruktúry. Zvyšovanie nárokov na prenosové kapacity až ku koncovému užívateľovi má za následok hľadanie nových spôsobov budovania hlavne prístupovej infraštruktúry a posilňuje vplyv na efektívne využívanie už existujúcej infraštruktúry.

Na Slovensku je trh s infraštruktúrou liberalizovaný už od roku 1998 a úplná liberalizácia trhu elektronických komunikácií nastala v roku 2003.

Širokopásmový prístup, definícia a význam

Vo všeobecnosti je širokopásmový prístup taký druh prístupu k poskytovaným zdrojom a službám, ktorý koncových užívateľov podstatným spôsobom neobmedzuje v druhu, obsahu, rozsahu a kvalite požadovanej služby a je dostupný nepretržite.

Základnými parametrami širokopásmového prístupu sú nominálna prenosová rýchlosť a skutočne dosahovaná (efektívna) prenosová rýchlosť pripojenia koncových používateľov. Je dôležité, aby sa v praktickej prevádzke, ktorá využíva reálne prenosové kapacity chrbticových prepojení uzlov, obidve prenosové rýchlosti významne neodlišovali.

Merateľné výhody plynúce z širokopásmového prístupu sú:

• jednoduchšie a rýchlejšie vyhľadávanie informácií – informácie sú široko dostupné bez miestneho a časového obmedzenia,
• podpora celoživotného vzdelávania bez geografických a sociálnych prekážok,
• zjednodušenie vzájomného kontaktu medzi občanmi, podnikmi, obchodnými spoločnosťami, verejnou správou a inými organizáciami,
• vytváranie nových možností na trhu práce (napr. možnosť práce z domova),
• efektívnejšie riadenie podnikov, hlavne malých a stredných, ktoré vedie k zvýšeniu ich výkonnosti a následne konkurencieschopnosti,
• nové možnosti zábavy a kultúrneho vyžitia,
• zvýšenie kvality života obyvateľov vo vidieckych a odľahlých oblastiach vrátane podpory rozvoja odľahlých oblastí formou stimulácie cestovania a turistiky.

Súčasný stav v SR a trendy budúceho vývoja

Súčasný stav v prístupe k informáciám prostredníctvom internetu a ich využívaní v SR je možné považovať za neuspokojivý v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ. Súčasná penetrácia nízkorýchlostného pripojenia domácností k internetu sa pohybuje iba málo nad úrovňou jednej šestiny priemeru penetrácie v krajinách EÚ 15.

Príčinou takéhoto stavu už nie je fyzická nedostupnosť nízkorýchlostného prístupu k internetu, ale predovšetkým nízka kúpna sila obyvateľstva v porovnaní s cenou počítača a cenou pripojenia k internetu a taktiež nízka motivácia užívateľov zriadiť si takýto prístup. Táto motivácia vyplýva tak z nedostatočnej informačnej gramotnosti, ktorá by vo väčšej miere podnecovala motiváciu na využívanie internetu a čiastočne aj z nedostatku užívateľsky atraktívnych informačných služieb.

Počet širokopásmových pripojení na 100 obyvateľov v Slovenskej republike na úrovni približne 0,7 (november 2004) zatiaľ nedosahuje úroveň vyspelých krajín EÚ a OECD. Pre porovnanie, v krajinách EÚ 15 je počet širokopásmových pripojení na 100 obyvateľov na úrovni 6,1 (január 2004) a v krajinách OECD na úrovni 7,3 (december 2003).

Hlavné príčiny tohto stavu sú nasledujúce:

• nízka úroveň konkurencie v oblasti prístupovej infraštruktúry;
• nedostatočná dostupnosť širokopásmového pripojenia v menších mestách a na vidieku;
• nepriaznivý pomer medzi cenou širokopásmového pripojenia a kúpnou silou obyvateľov;
• nízka kúpna sila obyvateľstva v porovnaní s cenou počítača;
• nedostatočná úroveň informovanosti predovšetkým pre koncových užívateľov;
• nedostatočná úroveň ponúkaných služieb a obsahovej náplne a z nej plynúca nedostatočná motivácia užívateľov zaobstarať si tento druh prístupu.

V súčasnosti sú na Slovensku dostupné nasledovné technológie širokopásmového prístupu:

• xDSL (najmä ADSL) - umožňujúce širokopásmový prístup cez klasickú telefónnu prípojku;
• káblový modem - umožňujúci širokopásmový prístup cez infraštruktúru rozvodov káblovej televízie;
• pevný bezdrôtový prístup (FWA) - umožňujúci širokopásmový prístup prostredníctvom rádiového prenosového systému;
• družicový prístup - umožňujúci širokopásmový prístup prostredníctvom družice;
• optické siete - umožňujúce prakticky neobmedzenú kapacitu a spoľahlivosť a vysokú kvalitu prenosu;
• výhľadovo mobilné siete tretej generácie (3G siete) – umožňujúce širokopásmový prístup pomocou mobilného telefónu;
• výhľadovo siete interaktívnej digitálnej TV – umožňujúce širokopásmový prístup pomocou set-top boxu.

Za prelomový možno považovať rok 2003, v ktorom začal počet širokopásmových pripojení významne narastať najmä vďaka sprístupneniu technológie ADSL.

Hoci pokrok v realizácií pripojení ADSL je viditeľný, nemožno očakávať, že technológie xDSL zabezpečia celoplošnú dostupnosť širokopásmového prístupu. Dôvody sú ekonomické i technické. Nasadenie technológií xDSL sa oplatí len v lokalitách s dostatočnou koncentráciou potenciálnych záujemcov. Po technickej stránke nie je možné tieto technológie nasadiť na všetky účastnícke vedenia.

Dobré možnosti realizácie širokopásmového prístupu poskytuje technológia káblových modemov, ale počet širokopásmových káblových pripojení k internetu v SR je nízky. Väčšina z nich sa nachádzala v hlavnom meste Slovenska. Príčinou je zrejme nízka technická úroveň sietí káblovej televízie, ktoré boli pôvodne určené iba na distribúciu televíznych programov. Táto technológia môže v SR zabezpečiť širokopásmový prístup len v obmedzenom rozsahu. Rozvoj je možný len za cenu vysokých investícií do modernizácie existujúcej a výstavby novej infraštruktúry.

Mobilné rádiové siete ponúkajú možnosti trvalého prístupu k službám prostredníctvom technológií GPRS (44 kbit/s) a EDGE (128 kbit/s), ktoré z hľadiska poskytovaných prenosových rýchlostí nemožno považovať za širokopásmové. Zvýšenie prenosovej rýchlosti až na teoretické 2 Mbit/s sa očakáva od mobilných sietí tretej generácie UMTS, ale s plošným nasadením tejto technológie sa neuvažuje.

Pevný rádiový širokopásmový prístup môže pracovať vo voľnom nelicencovanom alebo licencovanom pásme. Najväčší rozvoj sa očakáva v nelicencovaných pásmach 2,4 GHz a 5 GHz. Obmedzujúcim faktorom však bude miera zaplnenia týchto pásiem a s tým súvisiace rušenie. V licencovaných pásmach možno očakávať rozvoj v pásmach 3,5 GHz, 26 GHz a 28 GHz. Širokopásmový rádiový prístup požaduje spravidla priamu viditeľnosť, ale vďaka novým technológiám moderné systémy toto obmedzenie už nemajú. V poslednom období sa od firemných riešení širokopásmového rádiového prístupu rýchle prechádza k otvoreným systémom podľa nových noriem pre metropolitné rádiové siete WMAM (WiMax). Na širokopásmový prístup v domácom prostredí a na verejných miestach možno využiť lokálne rádiové siete WLAN (WiFi). Pokrok možno očakávať aj od možného uvedenia prístupových technológií na báze CDMA.

Širokopásmový prístup prostredníctvom družicových sietí nehrá v súčasnej dobe významnú úlohu v pripojení domácností. Vzhľadom na svoju cenu a ďalšie parametre je využívaný hlavne veľkými a strednými podnikmi v miestach, kde sú iné možnosti širokopásmového prístupu veľmi obmedzené alebo žiadne. Možnú kvantitatívnu zmenu poskytovania tohto prístupu je možné očakávať v dohľadnom čase vzhľadom na nové aktivity Európskej agentúry pre vesmír (ESA).

Širokopásmový prístup na báze optických sietí je bezkonkurenčný vzhľadom na možnú poskytovanú kapacitu a spoľahlivosť, ktoré zaručujú vysokú kvalitu i náročných multimediálnych aplikácií. Výhodou je i jednoduchosť sieťovej architektúry, vysoká životnosť optického kábla i jeho odolnosť voči elektrickému rušeniu. To znamená nižšie náklady na údržbu samotnej infraštruktúry optickej siete. Optický prístup v porovnaní s rádiovým prístupom nie je obmedzený dostupnosťou frekvenčného spektra ani procesom prideľovania individuálnych povolení. Vzhľadom na svoje vlastnosti je cenovo náročný a pre bežných používateľov v súčasnosti nadbytočný. Tak isto má nevýhodu nižšej flexibility oproti bezdrôtovému prístupu. Z hľadiska strednodobého vývoja je popri družicovom najvážnejším spôsobom pre prístup na úrovni megabitových rýchlosti i hľadiska agregácie dopytu.

Novou oblasťou je aj budovanie prístupových sietí na báze energetických rozvodných sietí, tzv. PLC systémy. V rámci EÚ sa tomto segmentu venuje zvýšená pozornosť vzhľadom na jeho potenciál, pretože prístup k tejto infraštruktúre má viac než 200 miliónov Európanov.


Priložené súbory:

 Národná stratégia pre širokopásmový prístup v Slovenskej republike

Späť | Domov